Nová vládna štvorkoalícia presmeruje v rámci daní a odvodov približne pol miliardy eur. Peniaze však nestačili na splnenie všetkých sľubov. Smeru sa do programu podarilo dostať možné zdvojnásobenie vianočných dôchodkov a vyššiu valorizáciu penzií, čo štátnu kasu vyjde asi na 100 až 150 miliónov eur ročne. Hľadať sa tiež budú dotácie, aby na trhu práce vzniklo za štyri roky 100-tisíc nových pracovných miest a Smer presadil aj postupný rast minimálnej mzdy zo 405 na 500 eur mesačne.
Na druhej strane Smer zatiaľ oželel ďalšie znižovanie odvodov pre ľudí s nízkym a stredným príjmom, rozšírenie zoznamu potravín s 10-percentnou DPH či bezplatné autobusové prípoje k vlakom zadarmo pre študentov a dôchodcov. K pravici alebo stredopravým stranám sa hlásia SNS, Most-Híd a Sieť, ktorým sa zo sľubov do programu podarilo presadiť viac. Zrušenie daňových licencií pre firmy a pokles dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 percent vyjde štátnu kasu na 200 miliónov eur. A niekoľko miliónov eur štát odpustí aj živnostníkom zvýšením stropu pri paušálnych výdavkoch. Osobitným odvodom pre regulované firmy sa zase získa 80 miliónov eur. Pravica na druhej strane hovorila aj o rovnej dani a nižšej dani z príjmov fyzických osôb, čo v prioritách nie je.
Nová vláda chce do roku 2020 znížiť deficit verejných financií na nulu, aj keď súčasný kabinet to mal v pláne do roku 2018. Je možné, že priority sa budú rozširovať v závislosti od úspešnosti boja s korupciou. Denník Pravda už informoval, že nová vláda sa má už v apríli zaoberať návrhom, aby výhodnosť každého verejného tendra vyhodnocoval Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií. Reformou tendrov sa má ušetriť ročne 250 až 500 miliónov eur.
Koalícia chce zvýšiť aj adresnosť sociálnych dávok. Už aj teraz je nutné si dávky sčasti odpracovať. Ide o podmienenie dávok v hmotnej núdzi zapojením nezamestnaných do verejnoprospešných prác 32 hodín mesačne. Opatrenie začalo platiť od júla minulého roka. „Domácnosti majú rôznorodé životne situácie a bohužiaľ nie je v silách štátu ošetriť každú eventualitu. Niektoré typy domácností však majú omnoho väčšie nevyhnutné výdavky ako iné. Takéto výdavky, ako napríklad splátky úveru na bývanie a nájomné, by do určitej výšky mohli byť odpočítateľnou položkou pri stanovení nároku na sociálne dávky. Tiež je dôležité zohľadniť zloženie domácnosti, ako je to pri výpočte životného minima,“ povedal Martin Kahanec, šéf Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce.
Predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna zároveň pripomína, že by sa vláda mala zamerať aj na zlepšovanie kvality života slovenských zamestnancov, ktorá sa od krízy nezlepšuje. „Ľudia sú oveľa dlhšie v práci ako predtým, zhoršila sa celkovo kvalita života slovenských zamestnancov. V rámci nadčasov sme na vrchole rebríčka krajín OECD. Produktivita práce stúpa oveľa viac ako v susedných krajinách, no nie je to adekvátne k rastu miezd,“ konštatuje Machyna. Podľa neho krajina nemôže donekonečna ťažiť pri lákaní nových investorov do krajiny z toho, že má nízku cenu práce. „Musíme konkurovať s väčšou kvalifikáciou a sofistikovanejšou výrobou. Za posledných päť rokov sa nezmenil status štátu ako montážnej krajiny,“ doplnil Machyna.
Ľudia sú oveľa dlhšie v práci ako predtým, zhoršila sa celkovo kvalita života slovenských zamestnancov. V rámci nadčasov sme na vrchole rebríčka krajín OECD.Emil Machyna, predseda OZ KOVO
Rezort financií sa nateraz k opatreniam vyjadrovať nechcel. Na otázku Pravdy, či je možné dodržať plán znižovania deficitu do roku 2018 na nulu a či tento rok poklesne deficit pod plánovanú dvojpercentnú hranicu, neodpovedal. „Vzhľadom na to, že opatrenia ďalšej vlády budú ešte predmetom mnohých rokovaní, bolo by predčasné bližšie sa vyjadrovať k dopadu na verejné financie,“ odkázalo tlačové oddelenie ministerstva financií.
Fico obetoval nižšie odvody
Smeru sa podarilo presadiť aj podporu práce v sociálne zaostalých komunitách, pričom podobné opatrenia mali vo svojich predvolebných programoch aj Most-Híd, SNS aj Sieť. Zavedie sa aj účinný inštitút osobného bankrotu a bude sa pokračovať v boji s úžerou. Čo však pri koaličných vyjednávaniach musel Smer „oželieť“, bolo ďalšie znižovanie odvodov. Znižovanie zdravotných odvodov pre ľudí s nízkymi príjmami bolo pre druhú Ficovu vládu prioritou. „Zreformujeme systém zdravotných odvodov, v dôsledku čoho zvýšime príjmy 760-tisíc zamestnancov a vyjde nás to na 90 miliónov eur,“ povedal koncom decembra počas predstavenia tretieho sociálneho balíčka premiér Robert Fico. Štát ročne dáva 160 miliónov eur na znižovanie odvodov ľudí s mesačným príjmom do 570 eur v hrubom.
Hladové doliny dostanú viac
Nájsť prácu je ťažké hlavne v regiónoch Rimavskej Soboty, Revúcej, Kežmarku, Rožňavy, Sobraniec, Poltára, Sabinova, Vranova nad Topľou, Trebišova, Veľkého Krtíša a Gelnice. Práve tu Smer postupne zavádzal v poslednom roku akčné plány na znižovanie nezamestnanosti spočívajúce v automatických dotáciách pri investíciách nad 100-tisíc eur a vytvorení minimálne 10 nových pracovných miest. Ak si napríklad podnikateľ otvorí v regióne malú stolársku dielňu na výrobu nábytku za 250-tisíc eur, štát mu automaticky prispeje 125-tisíc eur. V tom by mala nová štvorkoalícia pokračovať aj nasledujúce štyri roky.
Aktuálne na odvodovú úľavu od štátu a investičné stimuly majú nárok tie firmy, ktoré dajú prácu zamestnancovi, ktorý bol predtým pol roka v evidencii na úrade práce. Tento zamestnanec pritom musí mať trvalý pobyt v tomto okrese. Sieť sa snaží v tomto smere presadiť plán regionálnych ekonomických zón pre regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti, v ktorých by si investori mohli odpísať z daní takzvaný turbo-odpis od 150 do 200 percent ich investície. Ďalšiu veľkú príležitosť pre rozvoj regiónov vidia členovia strany v rozvoji turistického ruchu, k čomu sa prikláňa aj SNS. Tá zase presadila podporu kúpeľníctva na Slovensku. SNS si vydobyla uplatňovanie osobitných odvodov a daní v regulovaných odvetviach a možnosť ich rozšírenia na ďalšie odvetvia.
Pravica zrušila daňové licencie
Pravici sa podarilo vybojovať zrušenie daňových licencií od roku 2018. Druhá Ficova vláda prišla ešte v roku 2013 s jedným z najzásadnejších opatrení počas svojho pôsobenia, ktoré pomohlo stabilizovať verejné financie. Slovenské firmy od roku 2014 podľa vzoru Rakúska, Francúzska či Belgicka platili štátu ročný poplatok za licenciu.
Úhrada je od 480 eur pri menších spoločnostiach do 960 eur pri firmách platiacich DPH až po 2880 eur v prípade veľkých podnikov s obratom nad pol milióna eur ročne. Poplatok sa reálne dotkol len stratových firiem, keďže ziskové si oň môžu znížiť daňovú povinnosť. Štát chcel týmto krokom zmeniť trend, keď sa zo špekulatívnych dôvodov zakladajú firmy platiace DPH. Štát vďaka licenciám dostal do rozpočtu okolo 70 miliónov eur za minulý rok.
Znižovať sa bude aj korporátna daň zo súčasných 22 na 21 percent. Každý rok by sa pritom mala prehodnocovať jej výška, teda vláda sa kvázi zaviazala daň pre firmy naďalej znižovať. Okresať by sa mala aj administratívna záťaž pre podnikateľov, napríklad cez zrušenie povinnej zdravotnej služby. To presadil Most-Híd. Nateraz nie je isté, čo sa ešte v prípade znižovania administratívnej záťaže pre podnikateľov bude meniť. Napríklad Sieť prišla počas koaličných rokovaní s tým, že chce presadiť podporu domácich podnikateľov cez trojicu opatrení, a to – jeden dátum, jedna platba, jeden meter. „Jeden dátum je princíp, podľa ktorého by sa pravidlá pre podnikateľov mohli meniť iba raz ročne k 1. januáru. Jedna platba znamená, že podnikateľ s nízkym obratom získa za istý poplatok pokoj od štátu a ten ho nebude zaťažovať žiadnymi ďalšími povinnosťami. Jeden meter je pravidlo rovnováhy medzi štátom a podnikateľom, v rámci ktorého bude musieť napríklad štát pri nesplnení svojich povinností platiť podnikateľovi úroky z omeškania,“ vysvetlila Sieť.
Zmeny aj pre živnostníkov
Zmenou prejdú aj paušálne výdavky, čo navrhovala SNS. Limit na paušálne výdavky by sa mal zvýšiť, konkrétnosti zatiaľ v prioritách novej vlády nie sú. Druhá Ficova vláda ešte v roku 2013 obmedzila pre živnostníkov paušálne výdavky. Dovtedy platilo, že si samostatne zárobková osoba mohla pri výdavkoch uplatniť 40 percent z príjmov a bez obmedzení maximálnej výšky. Po daňovo-odvodovej reforme prišla zmena, že si živnostník môže uplatniť paušálne výdavky 40 percent z dosiahnutých príjmov, najviac však 420 eur za každý mesiac. Ročne je to najviac 5040 eur.
Niektorí ekonómovia upozorňujú, že peniaze by nová vláda mala využiť tak, aby bola krajina lepšie pripravená na prípadnú krízu. „O ďalšej kríze sa hovorí hlavne v súvislosti s vývojom v Číne. V prípade spomalenia rastu čínskej ekonomiky o jeden percentuálny bod príde slovenská ekonomika o približne 0,25 až 0,3 percentuálneho bodu zo svoju rastu,“ upozornil hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda. Oficiálne kľúčové makroekonomické ukazovatele krajiny však svojho času spochybnil aj terajší premiér Li Kche-čchiang. „Pri posudzovaní skutočného stavu čínskej ekonomiky preto on sám, ako priznal, radšej používa ukazovatele typu spotreby elektriny alebo tovaru prepravovaného po železnici. Tieto nepriame ukazovatele dnes signalizujú, že čínsky rast sa prepadol možno aj pod päť percent. Takýto útlm krajiny má značný potenciál stiahnuť so sebou celú globálnu ekonomiku. Je zrejmé, že situácia, keď na čínskej burze investovala kdejaká upratovačka a keď zároveň krajina rástla aj vďaka masívnej výstavbe "mesta duchov“, nebola udržateľná," pokračoval Kovanda. Ako pripomína, pokiaľ sa nepridá zásadná finančná kríza v ďalších svetovo významných ekonomikách, nemalo by čínske spomalenie viesť k obdobe svetovej finančnej krízy, ako to bolo v rokoch 2008 a 2009, no na výkyvy na trhoch sa musia jednotlivé vlády pripraviť. „Ďalšími kľúčovými adeptmi na zásadnú finančnú krízu sú aktuálne Brazília, Turecko a Rusko,“ dodal Kovanda.