O šiestej večer ho záchranári pre únavu prerušili. Kanoe, na ktorom sa prevrátil, už našli. Podľa skúseného vodáka mohli byť príčinami nehody nesústredenosť či neskúsenosť. Dunaj podľa neho nie je na splavovanie zradný.
K nešťastiu došlo v pondelok pred piatou podvečer na Dunaji v Bratislave pod Prístavným mostom. V člne mal v tom čase s Filkom sedieť jeho kamarát a spolužiak z Medzinárodnej školy liberálnych štúdií Vladimír Lefík. Tomu sa však podarilo zachrániť a doplávať na breh. Záchranári začali hneď po oznámení po nezvestnom mužovi pátrať, v noci však akciu prerušili.
Pokračovali v utorok od pol ôsmej ráno. Prehľadávali oblasť od Vlčieho hrdla až po Čunovo. Vodu prečesávali člny a potápači, sonary skenovali dno rieky, na brehu pomáhali psovodi.
„Teraz o 18.00 s pátraním končíme, budeme pokračovať v stredu. Ľudia sú už unavení a viackrát na vode zmokli. Úsek budeme určite rozširovať smerom na Gabčíkovo,“ spresnil v utorok podvečer riaditeľ Komplexnej záchrannej služby Gabčíkovo Ján Culka.
Prácu im komplikovala takmer nulová viditeľnosť pod vodou a vietor, ku ktorému sa neskôr pridal aj slabý dážď. Prúdy podľa Culku až takým problémom neboli. „Potápači sú vyrovnaní s tým, čo je pod vodou,“ doplnil.
O nehode bol informovaný aj Dopravný úrad. Prvotné vyšetrovanie však vykonáva polícia. „Dopravný úrad o danej nehode s políciou komunikuje a na ďalšom postupe sa s ňou dohodne na základe poskytnutých informácií,“ uviedla hovorkyňa úradu Miroslava Janušicová.
Podľa skúseného vodáka Štefana Lukačoviča boli v pondelok podmienky na plavbu na Dunaji ideálne. Nefúkal vietor, neboli vlny a na rieke plávalo málo lodí. Voda mala teplotu okolo sedem stupňov. Dunaj podľa neho nie je na splavovanie zradný. Nie sú tam víry, jedinou nástrahou pre začiatočníkov sú plávajúce bójky, tie však vidno z diaľky.
Príčinou nehody mohlo byť krátke nesústredenie, sledovanie prírody alebo sa niekto z posádky mohol obzrieť, či nejde loď a dostal malý náklon, najmä ak nemá skúsenosti s pádlom. Po prevrátení bolo podľa neho rozhodujúce, ako ďaleko boli od brehu, akí boli plavci a ako sa dokázali vyrovnať so studenou vodou.
Prečo sa však jeden z mužov dostal na breh a druhý nie? "Mohol to byť šok z toho, že padol do studenej vody a prakticky hneď mohol ísť ku dnu. Mohol mať aj topánky, ktoré ho stiahli do vody.
V takýchto lodiach treba byť naboso. Nie je vhodné mať napríklad čižmy, poltopánky alebo nebodaj vibramky, pretože v tom momente nasiaknu vodou a nedajú sa pod vodou stiahnuť dolu," vysvetlil bývalý kajakár a súčasný tréner rafterov Štefan Lukačovič.
Záchranné vesty, ktoré muži z prevrátenej lode pravdepodobne nemali, rozhodne zvyšujú šancu na prežitie. V prípade šoku alebo napríklad infarktu je schopná udržať človeka nad hladinou. Aj neprofesionálni vodáci majú povinnosť, keď už nie na sebe, mať vestu aspoň v lodi.
Všetky športové plavidlá majú podľa odborníka proti potopeniu nejakú zábranu, buď majú loptu, alebo nejakú bublinu. Keď sa prevráti kajak alebo kanoe, ostane tesne pod hladinou. Ale takzvaný morský kajak je nad hladinou, trčí.
„Tieto lode sú uspôsobené tak, že vodák skôr vypadne a potom sa loď prevráti. Dôležité je aj to, či je v čase nehody v úseku, kde sú zakotvené lode. Tam hrozí, že ak sa prevrátia a nestačia uplávať, vcucne ich to pod loď. Pod Prístavným mostom pilier nie je, nemá sa o čo zachytiť. Šanci na prežitie už veľmi neverím,“ dodal bývalý kajakár.
Dunaj smerom dolu tokom spomaľuje. Ako uzavrel Lukačovič, kým v lodenici v bratislavskej Karlovej Vsi je ešte pomerne rýchly, má prietok asi osem kilometrov, o pár kilometrov má už iba nejaké štyri kilometre za hodinu. V blízkosti Jaroveckého ramena už skoro stojí.
Filko bol počas druhej Ficovej vlády hlavný ekonóm ministerstva financií a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky. V rokoch 2008 až 2010 bol poradcom vtedajšieho ministra financií Jána Počiatka a neskôr bol aj poradcom premiérky Ivety Radičovej. Jeho meno sa po voľbách spájalo aj s ministerskou stoličkou v zdravotníctve.