Vraj v tejto oblasti podľa neho chýbajú pravidlá. Aké, to nekonkretizoval. Lekári aj pacienti varujú, že hranica medzi tým, ktoré vyšetrenie je nutné a ktoré navyše, je dosť tenká. Upozorňujú, že treba jasné manuály, aby sa nestalo, že lekár niečo vynechá. A tie sa v iných krajinách pripravovali aj desať rokov.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker sa netají tým, že rezort treba prekopať a pozrieť sa na miesta, kde unikajú peniaze. Hovorí o šetrení na liekoch a v posledných dňoch aj o diagnostických metódach. „Ak dokážeme kvalitným spôsobom podľa súčasných medicínskych znalostí vyliečiť pacienta alebo zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu zdravotného stavu, tak potom nemá zmysel, aby sme dávali peniaze na niečo, čo nie je už otázka pacienta, ale služieb. Bolí má koleno, tak mi vybaví niekto, že si idem urobiť emerko, pritom to vôbec nebolo potrebné,“ povedal v diskusnej relácii V politike televízie TA3 Drucker.
Akým spôsobom plánuje minister urobiť poriadok, neuviedol. „Vyžaduje si to ešte rozsiahlu odbornú, legislatívnu diskusiu, akým spôsobom nastaviť systém, ktorý zavedie isté typy pravidiel, aby boli verejné prostriedky prerozdelené čo najúčelnejšie a najefektívnejšie,“ doplnil.
„Nemám pocit, že by sme robili zbytočné vyšetrenia, súkromné poisťovne nám znížia príjmy, ak veľmi často indikujeme nejaké vyšetrenie v porovnaní s inými kolegami,“ reagoval na ministra prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara, ktorý vidí skôr problém s cenami. „Všeobecne je známe, že CT a magnetické rezonancie sú na Slovensku oveľa drahšie ako v okolitých krajinách, pritom sa ich pre ľudí robí menej ako v susedných štátoch,“ doplnil s tým, že skôr sa treba zamerať týmto smerom.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko poukazuje, že lekár je medzi dvoma kameňmi. Pri rozhodovaní mu v hlave beží veľa problémov. „Jeden je, keď dá urobiť veľa vyšetrení, nikto však nevie, čo je veľa, ktoré revízni lekári zdravotných poisťovní zoškrtajú, to znamená nezaplatia. V druhej časti svojej hlavy rieši dôležitejší problém, a to, či dať pacientovi vyšetrenie, alebo nie,“ vysvetľuje Petko. Môže sa stať, že lekár sa rozhodne, že diagnostiku netreba, dôjde ku komplikácii a potom sa bude zodpovedať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
„Preto už dvadsať rokov žiadame, aby boli vypracované medicínske štandardy, liečebno-diagnostické, ktoré nie sú,“ povedal Petko s tým, že bez nich minister zdravotníctva poriadok neurobí. Ide vlastne o akýsi manuál, ktorý by pre každé ochorenie určil zoznam vyšetrení a úkonov, ktoré lekár musí urobiť. Taký dnes existuje len na liečbu vysokého krvného tlaku a predoperačné vyšetrenia. Pre všeobecných lekárov. Podobné zoznamy v západnej Európe sú. Ich príprava však určite presahuje jedno volebné obdobie.
„V danom čase a v danom momente každý lekár robí pre pacienta maximum a nerozlišuje, či sú vyšetrenia zbytočné,“ pripomenul prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. Lekár sa podľa neho snaží, aby bola diagnostika čo najrýchlejšia, najpresnejšia a následne nastavená cielená liečba. „Stretávame sa s požiadavkou našich pacientov, ktorí sa dožadujú diagnostických vyšetrení, pretože to považujú za terapeutický výkon. Ale je na lekárovi, aký diagnostický postup určí,“ doplnil Šóth. Súhlasí s tým, že treba odstrániť duplicitné vyšetrenia. Podľa neho by to určite vyriešilo elektronické zdravotníctvo e-Health.
V danom čase a v danom momente každý lekár robí pre pacienta maximum a nerozlišuje, či sú vyšetrenia zbytočné.Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov
Zdravotné poisťovne neevidujú čísla o počtoch nadbytočných vyšetrení, preto je nemožné vyčísliť, koľko peňazí tadiaľ uniká. Zdravotná poisťovňa Union má s poskytovateľmi dohodnuté, že budú dodržiavať jej usmernenia. „Na vyšetrenie MR a lebo CT existujú určité kritériá. Nedá sa vo všeobecnosti povedať, ktorá vyšetrovacia metóda je dobrá a ktorá nie, na rôzne ochorenia, orgánové systémy je vhodné dodržať potrebný postup, ktorý má zvážiť každý indikujúci lekár,“ pripomenula hovorkyňa Judita Smatanová.
„Na Slovensku chýba určenie, ktoré výkony je lekár povinný urobiť pri diagnostike, respektíve pri ochorení,“ poukázala na riešenie hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová. Tieto postupy by boli nadviazané na úhradu z verejných zdrojov. VšZP v rámci revíznych kontrol v minulom roku neuhradila výkony v celkovej sume približne 131 miliónov eur. Najčastejším dôvodom zamietnutia bolo nedodržanie indikačných kritérií, neopodstatnené hospitalizácie, fiktívne výkony a duplicitné vyšetrenia. „Medzi najčastejšie duplicitné vyšetrenia patria najmä laboratórne vyšetrenia, ktoré v tom istom čase indikujú pacientovi viacerí ošetrujúci lekári. V menšom rozsahu sa duplicity v krátkom časovom intervale vyskytujú aj pri zobrazovacích vyšetreniach (CT, MR),“ spresnila Balážová.
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Katarína Kafková má skúsenosti, keď sa obmedzovanie diagnostiky skončilo tragicky. U pacienta sa nezachytila choroba včas a potom už bolo neskoro. Podľa nej by mali existovať štandardné diagnosticko-terapeutické postupy, ktoré by určili, čo všetko musí lekár urobiť. „Ak hovoríme o nároku pacienta, tak každý si to vysvetľuje tým, čo mu bude hradené z verejného zdravotného poistenia. Pritom nárok je aj to, aké vyšetrenie či liečbu má naozaj pri svojej chorobe dostať,“ doplnila.
Tlak na šetrenie nemusí byť vždy ten správny. Petrovi z Bratislavy po páde na lyžovačke zdravotná poisťovňa nechcela zaplatiť vyšetrenie magnetickou rezonanciou. „Povedali, že je to zbytočné, pretože mi už robili röntgen,“ priblížil mladík. Ten neukázal na poškodenia chrbtice, silné bolesti chrbta a krížov však pokračovali. Lekár podľa jeho slov vyšetrenie na magnetickej rezonancii musel s poisťovňou vyhádať. Tá potvrdila prasknutú platničku. „Samozrejme, že potom ma začali inak liečiť,“ uzavrel mladý muž.
Situácie, akú s magnetickou rezonanciou opísal minister, sa už nemusia vyskytovať tak často. Pacienti, najmä vo väčších mestách nie sú nútení vybavovať si všetko po známostiach. Diagnostiku, ak ju chcú aj bez odporúčania lekára, si môžu zaplatiť u súkromných polikliník bez toho, aby to hradili zdravotné poisťovne. Eva z Bratislavy išla takto na sonografiu brucha, keďže sa po chrípke stále necítila dobre. Poliklinika to vydokladovala ako vyšetrenie na žiadosť pacienta. Vyšetrenie stálo 20 eur. „Výsledok dopadol dobre, no sonograf naznačil inú komplikáciu na maternici. Lekár mi odporučil návštevu gynekológa, ktorý diagnostikoval tri myómy,“ dodala s tým, že tých 20 eur neľutuje.