GLOBSEC: Podľa Albrightovej sa USA musia angažovať vo svete, ale nie samé

Bývalá šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová vyjadrila v sobotu presvedčenie, že Spojené štáty sa musia naďalej angažovať pri riešení problémov súčasného globalizovaného sveta. Uviedla to na medzinárodnom bezpečnostnom fóre GLOBSEC, ktoré sa koná v Bratislave.

16.04.2016 11:33, aktualizované: 20:00
Albrightova Foto:
Madeleine Albrightová.
232

„Moje celoživotné názory sú založené na tom, že sa Spojené štáty musia angažovať,“ povedala Albrightová, ktorá v tejto súvislosti pripomenula komplikované dejiny strednej Európy 20. storočia.

Americká verejnosť po intervenciách v Iraku a Afganistane pociťuje určitú únavu a silnejú v nej hlasy podporujúce izolacionizmus. Podľa Albrightovej ale USA napriek tomu nesmú zabúdať na svoju medzinárodnú zodpovednosť, nemusia však všetko robiť samé, ale v spolupráci so zahraničnými spojencami. Za veľmi nebezpečné pritom označila výzvy na oslabenie transatlantického spojenectva alebo rozpustenie NATO.

„Spojené štáty by mali byť pripravené, aby mohli vyvíjať aktivity po celom svete. To neznamená, že sa máme pripravovať len vojensky, ale musíme robiť jasnú diplomaciu a mať jasno v tom, aká je úloha USA v 21. storočí,“ povedala Albrightová v reakcií na jednu z položených otázok. Bývalá šéfka amerického Štátneho departmentu tiež zdôraznila, že USA napriek určitému presúvaniu pozornosti do oblasti Ázie v žiadnom prípade neopúšťajú Európu a otázku jej bezpečnosti považujú stále za veľmi dôležitú.

S ohľadom na budúcnosť americkej zahraničnej politiky Albrightová vyjadrila presvedčenie, že „nikto nie lepšie pripravený na funkciu prezidenta USA než Hillary Clintonová“. Jej opakované kritické poznámky pritom smerovali hlavne na adresu Clintonovej hlavného súpera Donalda Trumpa, ktorého však priamo nemenovala.

V prípade, že sa budúcou prezidentkou USA stane Clintonová, bude podľa Albrightovej viesť dôraznú a zrozumiteľnú zahraničnú politiku založenú na multilaterálnej spolupráci.

V súvislosti s aktuálnou situáciou v Európe Albrightová vyjadrila znepokojenie z nárastu xenofóbie a nacionalizmu, podobný trend však je však podľa nej badateľný aj v USA. „Vlastenectvo je jedna vec. Nacionalizmus je ale veľmi nebezpečný, najmä ak vedie k nenávisti,“ domnieva sa Albrightová.

Madeleine Albrightová, pôvodom z Prahy, bola ministerkou zahraničných vecí USA v rokoch 1997–2001 v administratíve demokratického prezidenta Billa Clintona. V rámci prebiehajúceho fóra GLOBSEC 2016 jej udelili takzvanú Českú a slovenskú transatlantickú cenu, a to za aktívnu podporu procesu demokratizácie a budovania slobody a stability v strednej Európe.

Albrightová si prevezme Českú a slovenskú transatlantic­kú cenu

Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová si v sobotu v Bratislave v rámci bezpečnostného fóra GLOBSEC 2016 prevezme Českú a slovenskú transatlantic­kú cenu.

Spolu s ňou bude ocenený aj český diplomat a politik Michael Žantovský. Cenu každý rok získajú dve osobnosti, ktoré významnou mierou prispeli k posilneniu transatlantických väzieb, mieru, prosperity a stability v euroatlantickom priestore.

„Počas svojej kariéry Madeleine Albrightová aktívne podporovala proces demokratizácie a budovania slobody a stability v strednej Európe,“ uviedol Milan Solár zo Slovenskej atlantickej komisie. Podľa jeho slov aktívne prispela aj k integrácii bývalých krajín východného bloku do NATO. A to napriek tomu, že niektoré krajiny so vstupom váhali.

Žantovský bol podľa Solára jednou z kľúčových postáv Nežnej revolúcie. „Počas svojej diplomatickej kariéry sa po páde komunizmu venoval obnove transatlantických vzťahov,“ dodal Solár.

Vlani si v rámci Globsecu cenu prevzal bývalý minister zahraničných vecí Švédska Carl Bildt a zakladateľ Ústavu medzinárodných vzťahov na Karlovej univerzite Otto Pick. V roku 2014 to boli vtedajší generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen a český diplomat Karel Kovanda.

Vershbow: Zasadnutie Rady NATO-Rusko neznamená normalizáciu vzťahov

Stretnutie Rady NATO – Rusko, ktoré bude 20. apríla v Bruseli, nemá podľa zástupcu šéfa NATO Alexandra Vershbowa znamenať normalizáciu vzťahov s Ruskom. Ako ďalej povedal v sobotu na tlačovej konferencii v rámci strategického bezpečnostného fóra GLOBSEC 2016 v Bratislave, nejde o normalizáciu vzťahov s Ruskom, keďže to anektovalo Krym a odštartovalo destabilizáciu Ukrajiny.

„Naši ministri zahraničných vecí sa rozhodli, že prerušia spoluprácu s Ruskom,“ poznamenal Alexander Vershbow s tým, že keď Rusko porušuje medzinárodné práva, porušuje aj pravidlá európskej bezpečnosti. „Nemôžeme s ním jednať, aj keď, komunikačné kanály musia byť otvorené aj naďalej,“ doplnil Vershbow. Ako pokračoval, Rada NATO – Rusko bude opätovným naštartovaním dialógu, no neznamená normalizáciu.

Prvé zasadnutie Rady NATO – Rusko od roku 2014 bude v sídle Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Na schôdzke sa bude diskutovať o kríze na Ukrajine ako aj o implementácii minských dohôd, ktoré majú ukončiť tamojší ozbrojený konflikt.

Diskutovať sa bude aj o vojenských aktivitách Ruska a NATO s dôrazom na transparentnosť a znižovanie rizík, ďalej o bezpečnostnej situácii v Afganistane a o regionálnych teroristických hrozbách. Moskvu bude na rokovaniach zastupovať stály zástupca Ruska pri NATO Alexandr Gruško. Aliancia prerušila spoluprácu s Moskvou pre jej kroky na Ukrajine, ktorými boli anexia Krymu a podpora proruských separatistov.

Zástupca riaditeľa NATO Alexander Vershbow na tlačovej konferencii zdôraznil i to, že operácia v Egejskom mori, ktorá je zameraná na riadenie migračných tokov, je zatiaľ úspešná.

„Minulý týždeň bolo identifikovaných dve- až tritisíc ľudí na nelegálnych plavidlách loďami NATO, na základe čoho mohli zodpovedné orgány či agentúra Frontex konať,“ vysvetlil novinárom. Aliancia v tejto operácii vykonáva dohľad a posúva informácie zodpovedným inštitúciám.

„Nezachraňovali sme priamo ohrozených migrantov, ktorým by hrozilo utopenie, no takéto operácie robíme preto, lebo je to medzinárodná povinnosť,“ povedal. Či bude misia rozšírená, sa ešte nevie, Aliancia musí podľa jeho slov o tom diskutovať.

Vojnové lode NATO pomáhajú v Egejskom mori spoločne s Európskou úniou od februára zastaviť pašovanie migrantov do Európy. Stredobodom operácií lodí je grécky ostrov Lesbos, ktorý sa nachádza deväť kilometrov od pobrežia Turecka.

Úlohou NATO je posielať plavidlá do gréckych a tureckých výsostných vôd, ako aj koordinovať monitorovanie a zhromažďovanie spravodajských informácií s pohraničnou agentúrou Európskej únie Frontex.

Potrebujeme lepšiu výmenu spravodajských informácií

Európska únia po teroristických útokoch v Paríži a Bruseli potrebujeme lepšiu výmenu spravodajských informácií a lepšiu spoluprácu spravodajských služieb. Vyplýva to zo slov bývalého ministra vnútornej bezpečnosti USA Michaela Chertoffa a bývalého šéfa nemeckej tajnej služby Augusta Hanninga. Tí sa na tom zhodli počas bezpečnostnej konferencie GLOBSEC.

V Európe sa po teroristických útokoch začala viesť debata, či je výmena spravodajských informácií dostatočná a ako ju možno zlepšiť. „Je nutné nájsť konkrétne odporúčania, čo zmeniť v členských štátoch aj Európe,“ povedal Chertoff s tým, že USA po útokoch na dvojičky 11. septembra prešli reformou spravodajského prostredia.

„Prijali sme tvrdé kroky, zistili sme, že služby neboli integrované a zdieľanie informácií nebolo dostatočné,“ uviedol ďalej Chertoff s tým, že výsledkom bolo vytvorenie platformy, vďaka ktorej zmarili mnoho pokusov o teroristický ú­tok.

Podľa bývalého šéfa nemeckej tajnej služby Hanninga stojí pred policajnými zložkami a spravodajskou komunitou obrovská výzva. „Volanie po lepšej spolupráci, zdieľaní dát – tomu hovorím áno. Musíme odpovedať na výzvy, všetci máme niekde slabé miesta,“ myslí si Hanning.

Dodal, že napríklad problémom Nemecka je, že je tam 300-tisíc utečencov bez registrácie. Zlepšenie situácie v spravodajskej komunite podľa neho znamená dve veci – zlepšiť personálne kapacity, ale aj technické zázemie.

Pokiaľ ide o bezpečnostné riziká spojené s utečeneckou krízou, podľa Chertoffa sa s tým musíme vyrovnať humanitárnym spôsobom, ale musíme vedieť, odkiaľ utečenci prichádzajú a kam idú. „Nemôžete ich pustiť dnu a nechať zmiznúť,“ dodal s tým, že v migračnej vlne sú ľudia, ktorí nešťastie utečencov zneužívajú a prenikli do Európy so zlými úmyslami.

Takisto je podľa neho riziko, že utečenci budú časom nespokojní, a tak ľahko zradikalizovateľní. „Potrebujú prostredie, v ktorom sa uplatnia, naučia jazyk, a vyhneme sa ich sklamaniu,“ myslí bývalý americký minister vnútra.

Hanning s Chertoffom súhlasí, pre novinárov na konferencii uviedol, že každý utečenec musí byť identifikovaní. „Musí byť jasné, kto to je, inak máte problém, ak dostane indíciu, že je niekto potenciálne nebezpečný, a neviete, kto to je alebo kde je,“ povedal bývalý riaditeľ nemeckej tajnej služby s tým, že dobrým nástrojom pre spravodajské informácie sú dobré hraničné kontroly.

„Väčšina utečencov nespôsobuje žiadne problémy, ani ich nezamýšľajú spôsobovať. Ale ak nemáte hraničné kontroly, je to pre teroristické organizácie nesmierne atraktívne využiť utečeneckú vlnu,“ uzavrel.

V prvej línii boja s terorizmom sme všetci, tvrdí jordánsky minister

V prvej línii boja s extrémizmom a utečeneckou krízou nie je len Jordánsko ale my všetci. Uviedol to v sobotu jordánsky minister zahraničných vecí Násir Džúda na konferencii Globsec, ktorá sa koná v Bratislave.

Podľa Džúdu bolo v minulosti možné využívať únikový mechanizmus a hovoriť „to je ich problém, nie náš,“ avšak v dnešnej situácii globálneho sveta to už možné nie je, pričom o všetkých súčasných výzvach, či už ide o boj s terorizmom, utečeneckú krízu alebo iné naliehavé otázky musíme hovoriť ako o našom spoločnom probléme.

Z hľadiska Jordánska označil Džúda za najnaliehavejší problém boj s terorizmom a extrémizmom, avšak opäť pripomenul, že ho nemôže riešiť jeden štát, ale celé svetové spoločenstvo.

V súvislosti s tým uviedol, že k „najväčším a najhroznejším“ teroristickým útokom medzi rokmi 2014–16 došlo v Indonézii, Pakistane, Afganistane, Sýrii, Iraku, Turecku, Alžírsku, Tunisku, ako aj vo Francúzsku a Belgicku a mnohých iných krajinách, z čoho podľa neho jasne vyplýva, že terorizmus a extrémizmus nepozná hraníc.

Nerozlišuje ani medzi rasami či náboženstvami, pretože pre teroristov sme terčmi my všetci, čo znamená že proti nemu musíme bojovať spoločne.

Jordánsky kráľ Abdalláh II. „nazval boj proti terorizmu a extrémizmu treťou svetovou vojnou vedenou inými prostriedkami“, povedal Džúda, pričom v tejto súvislosti spomenul extrémistickú organizáciu Islamský štát (IS), v ktorej radoch bojuje viac ako 90 rozličných národností a proti nemu stojí ďalších 60 národností, čo podľa neho nemožno nazvať inak ako treťou svetovou alebo globálnou vojnou. Tú podľa jordánskeho ministra zahraničných vecí musíme viesť koordinovane, čo najúčinnejšími prostriedkami a všetci spoločne.

Podľa Džúdu však nejde len o boj vojenskými prostriedkami, vojenské plánovanie a stratégie, ale o komplexné holistické riešenie, ktoré je na efektívne vedenie takéhoto boja potrebné.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
232 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #Rusko #NATO #Medeleine Albrightová #Jordánsko #GLOBSEC #boj proti terorizmu #migračná kríza