Ten zároveň upozornil, že Rusko za poslednú dekádu významne navýšilo svoju vojenskú silu. „Jednoducho povedané, Rusko má na svojom západnom krídle, pri baltických štátoch, dostatočnú vojenskú silu, ktorá mu dovoľuje využiť počiatočný moment prekvapenia,“ uviedol Pavel.
Ako dodal, je presvedčený, že NATO má dostatok zdrojov na to, aby mohlo čeliť takejto potenciálnej hrozbe. „Hoci pravdepodobne by sme v prvom momente neboli schopní odpovedať na moment prekvapenia s rovnakou silou,“ dodal Pavel.
Najväčšou silou NATO je podľa jeho slov jednota. Aj keď členské štáty na východnej hranici NATO sa Ruska obávajú viac, ako také Španielsko alebo Portugalsko. No napríklad aj tieto krajiny podľa neho dávajú najavo svoju solidaritu tým, že posielajú svojich vojakov do baltických krajín na cvičenia.
„Musím jasne povedať, že sme spolu a ak sa niečo stane v baltických krajinách, dokonca aj Španielsko a Portugalsko tam budú,“ zdôraznil.
Budovanie trvalých základní na východnom krídle Aliancie podľa predsedu Vojenského výboru NATO nie je riešením.
„Pridali by ste iba ďalší bod na zoznam cieľov. Nie som si istý, že budovanie nových základní v blízkostí hraníc slúži svojmu účelu. Takáto základňa sa môže ľahko stať terčom potenciálneho prekvapivého útoku. Verím, že flexibilita, mobilita a menšie jednotky budú mať lepší vojenský efekt,“ vysvetlil Pavel. Práve schopnosť preskupiť a posilniť jednotky kdekoľvek je potrebné, považuje Pavel za výhodu.
Už dnes rozmýšľame nad ďalším ročníkom, tvrdí Vass
Bezpečnostné fórum GLOBSEC okrem otvorených diskusií na aktuálne bezpečnostné otázky hostilo aj stovky stretnutí za zatvorenými dverami. „Bratislava bola počas týchto troch dní centrom aj uzavretých konzultácií a diskusií, či už na vojenskej, diplomatickej a politickej úrovni pred summitom NATO vo Varšave. Diskusie, ktoré tu prebiehali, prispeli zásadnou mierou k niektorých otázkam, ktoré boli ešte stále otvorené,“ povedal pre médiá zakladateľ GLOBSEC-u Róbert Vass. Jeho slová potvrdil aj čestný prezident Slovenskej atlantickej komisie Rastislav Káčer.
Káčer pripomenul dôležitosť summitu NATO vo Varšave. „Vidíme kumuláciu nových vecí a teroristické útoky priamo na európskej pôde. Vidíme stále časť Ukrajiny okupovanú, respektíve odtrhnutú od vlastnej krajiny. Stabilita na Blízkom východe je v nedohľadne,“ dodal Káčer s tým, že aj samotná Európa je vnútorne rozkolísaná, napríklad holandským či britským referendom. „Vidíme stratu dôvery v náš vlastný systém liberálnej demokracie,“ poznamenal Káčer.
„Bezpečnostná, zahraničnopolitická situácia je oveľa komplikovanejšia. Zahranično-politické témy boli vždy na okraji záujmu spoločnosti, v tomto poslednom roku sa zrazu stávali vnútropolitickými témami,“ povedal pre médiá Vass s tým, že tieto témy sa stali predmetom, na ktorom politické strany strácajú a získavajú body. „Pokiaľ sa im nebudeme venovať s dostatočnou mierou, vážnosťou, tak nám to bude spôsobovať problémy v našich krajinách,“ dodal zakladateľ konferencie.
Vass aj Káčer sa zhodujú, že tento rok sa v Bratislave zišla skupina ľudí – „skvelých mozgov,“ ktorá dokáže inšpirovať politikov. Organizátori pripomenuli aj iniciatívu, ktorej cieľom je priniesť konkrétne odporúčania pre členské štáty aj európske inštitúcie, aby sa zvýšila vnútorná bezpečnosť, aby schengen fungoval lepšie, aby sa znížilo riziko terorizmu. Iniciatívu vedie skupina odborníkov na bezpečnosť a bývalých politikov, ktorej predsedá bývalý minister USA pre vnútornú bezpečnosť Michael Chertoff.
„Táto iniciatíva je jedna z prvých, chceme investovať viac času a energie aj do iných iniciatív. Verím, že budeme môcť prísť s konkrétnymi odporúčaniami na mnohých frontoch, ktorým čelí Európa aj svet,“ avizoval Vass.
Pokiaľ ide o prípravu budúcoročného GLOBSEC-u, Vass priznal, že už dnes sa touto otázkou zaoberajú. „Už dnes sa začíname zamýšľať nad dátumom GLOBSEC-u v roku 2017, musíme si ho zodpovedne pozrieť, bude sa od toho vyvíjať účasť lídrov v Bratislave,“ dodal. Do Bratislavy by organizátori chceli pritiahnuť európskych lídrov, ale aj lídrov z Ázie či iných kontinentov.
„Uvidíme, ako sa bude vyvíjať bezpečnostná situácia, ale vidíme, že mnohé problémy, ktoré máme na stole dnes, s veľkou pravdepodobnosťou za jeden rok ešte nebudú vyriešené. Možno budú na stole v nejakom inom svetle,“ povedal Vass na margo hlavným tém budúcoročnej konferencie. Dodal, že podľa neho 11. ročník konferencie dopadol nad očakávania.
Hlavnými témami tohtoročnej konferencie, ktorá sa začala v piatok, boli situácia na Blízkom východe, terorizmus, ale vzťahy s Ruskom a Ukrajinou. O GLOBSEC-u sa hovorilo ako o „generálke“ pre summitom Aliancie vo Varšave.
Na konferencii sa zúčastnilo približne 1 000 hostí z viac ako 70 krajín sveta a približne 180 novinárov. Medzi hosťami boli štyria prezidenti – Bulharska, Macedónska, Chorvátska a Slovenska. Do Bratislavy prišla aj česká rodáčka, bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová. S prejavom na úvod konferencie vystúpila nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyen, s ktorou rokoval aj jej slovenský náprotivok Peter Gajdoš.
Šéf rezortu obrany rokoval aj so zástupcom generálneho tajomníka NATO Alexandrom Vershbowom a s predsedom Vojenského výboru NATO generálom Petrom Pavlom. Maratón rokovaní absolvoval aj šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.