Pred ustanovujúcou schôdzou parlamentu strany hovorili, že zástupcovia ĽS NS nebudú obsadzovať miesta šéfov výborov, ale získajú pozície podpredsedov šiestich výborov.
Ako prvý ešte začiatkom apríla Most-Híd vyhlásil, že kotlebovcov do vedenia výborov nepodporí. „Pre stranu Most-Híd je neprijateľné, aby ľudia s extrémistickými názormi viedli parlamentné výbory. Rešpektujeme vôľu občanov, ktorí si túto stranu a jej zástupcov zvolili, no ich politika je v zásadnom rozpore s našimi hodnotami a postojmi,“ povedal šéf klubu Mosta-Híd Gábor Gál. Predseda klubu Smeru Martin Glváč uviedol, že „na 99,9 percenta“ kotlebovcov tiež nepodporia.
Dnes o ďalšom postupe ešte budú hovoriť koaličné kluby Smeru i SNS a tiež opozičné OĽaNO-Nova. Zrejme bude o tom aj diskusia na poslaneckom grémiu pod vedením šéfa parlamentu Andreja Danka.
Pre stranu Most-Híd je neprijateľné, aby ľudia s extrémistickými názormi viedli parlamentné výbory.Gábor Gál, šéf klubu Most-Híd
Najsilnejšia opozičná strana SaS pôvodne nemala problém s funkciami pre poslancov ĽS NS. Predseda SaS Richard Sulík tvrdil, že sa s kotlebovcami dohodli na férovom rozdelení postov. Hovoril, že vylučovať ich by znamenalo ignorovať vôľu 200-tisíc voličov. Liberáli z SaS napokon otočili. „Myslíme si, že poslancom za ĽS NS patrí poslanecký mandát, ktorý dostali od voličov, čo rešpektujeme. Na viac podľa nás v Národnej rade nárok nemajú,“ povedala predsedníčka klubu SaS Natália Blahová.
Šéfov výborov volí plénum parlamentu, čo sa udialo na ustanovujúcej schôdzi snemovne pred veľkonočnými sviatkami. Podpredsedov si volia poslanci priamo vo výboroch.