Škrtať sa má všade. Od základných po vysoké školy

, 27.04.2016 12:00
škola, deti, učenie, test, písomka, písanie,...
Ilustračné foto. Autor:

Do štyroch rokov by ich malo byť menej. Zoštíhlenie sa má dotknúť hlavne druhého stupňa základných a tiež stredných škôl. Ubudne aj z vysokých škôl, tých súkromných. Odborníci by teraz mali hľadať odpoveď na otázku, podľa akých kritérií sa začne škrtať.

Podpredseda vlády pre investície a bývalý minister školstva Peter Pellegrini sa domnieva, že školy ešte nie sú zreformované tak, ako by mali byť. Upozorňuje, že mnoho poloobsadených ich je napríklad v mestách. S rušením škôl alebo so znižovaním počtu tried by sa podľa neho malo začať napríklad v krajských mestách a potom pokračovať ďalej na úrovni okresov. „Ak máte o polovicu menej detí, ako ste mali pred 20 rokmi, ale máte len o tretinu menšiu sieť, niekde je chyba,“ povedal Pellegrini.

Ministerstvo školstva priznalo, že pripravuje zmeny v školskej sieti. „Optimalizácia siete škôl a školských zariadení sa sústredí najmä na druhý stupeň základných škôl a na stredné školy v zmysle programového vyhlásenia vlády. Skôr ako sa začne, jej však musí predchádzať diskusia odborníkov, ako aj komunikácia so ZMOS-om a s ďalšími relevantnými subjektmi, aby sa nestalo, že budeme mať nedostatočnú kapacitu,“ spresnila Martina Slušná z komunikačného odboru ministerstva školstva.

Združenie samosprávnych škôl Slovenska je podľa jeho predsedníčky Aleny Petákovej za rozumné rušenie škôl. Malo by byť celoplošné. „Nie, že sa zase iba základné školstvo bude zmenšovať a snažiť sa prispôsobovať, ale malo by sa to spraviť an block. Základné školy sa už racionalizovali, keď prešli pod obce a mestá. Vtedy sa ich veľa rušilo. Takouto racionalizáciou neprešli stredné školy a vysoké školy sa skôr rozširovali,“ konštatovala Petáková.

Zmeny by sa podľa nej nemali robiť takpovediac od stola. Je potrebné zistiť aktuálny stav priamo v mestách a obciach, napríklad či je v blízkosti ďalšia škola, aké majú žiaci podmienky a podobne. Dochádzanie do školy je náročné hlavne pre žiakov prvého stupňa základných škôl. Menej problematické je to už pri stredoškolákoch. Pripúšťa, že sú poloobsadené školy, ale na druhej strane pripomína, že majú informácie aj o takých školách, ktoré už nemajú kde otvárať nové triedy.

„Ministerstvo školstva by ušetrilo, keby zrušilo nejaké školy. Problém je v tom, že potom by sme financie chceli aj späť do regionálneho školstva a nie ich dať inde. Jednoducho, kde sa ušetria, tam by sa mali aj vrátiť,“ myslí si šéfka Združenia samosprávnych škôl.

Ubrať zo škôl by mohla aj novela školského zákona, ktorá určuje najvyššie a najnižšie počty žiakov, ktoré by mali platiť od septembra. Po novom by malo byť v triede prvého ročníka najmenej 11 žiakov, v triede druhého až štvrtého ročníka 13 žiakov a piateho až deviateho ročníka 15 žiakov.

Petáková si však nemyslí, že tieto limity budú pre školy likvidačné. „Záleží na zriaďovateľovi, či si dofinancuje školu, alebo nie. Je tam aj taká možnosť. Nebude to ani tak likvidačné pre školy, ale niektoré ročníky budú menej naplnené,“ doplnila Petáková.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) považuje preriedenie za nevyhnutné najmä v prípade stredných a vysokých škôl na zvýšenie ich kvality aj v súvislosti s potrebami trhu práce. Na základe „zodpovednej analýzy“ by sa podľa združenia malo týkať aj niektorých základných škôl.

Počet škôl v školskom roku 2015/2016

  • Materské školy – 2 935
  • Základné školy – 2 113
  • Gymnáziá – 244
  • Konzervatóriá – 17
  • Stredné odborné školy – 450
  • Vysoké školy – 32
Zdroj: CVTI SR

„Jej cieľom by malo byť účelné a komplexné rozmiestnenie základných škôl. Kým v niektorých regiónoch Slovenska by mohlo dôjsť k ich rušeniu či zlučovaniu, v ďalších, naopak, bude potrebné ich stavať a rozširovať ich kapacity pri garantovaní štandardných podmienok,“ vysvetlil výkonný podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány.

Ako ďalej uviedol, pri zoštíhlení siete treba zhodnotiť aj iné ukazovatele, ako napríklad priemerný počet žiakov na jedného učiteľa a na jednu triedu či počet vyučovacích dní v roku a podobne, ktoré nedosahujú priemer OECD.

Jedným z kritérií pri redukcii stredných škôl bude aj uplatnenie ich absolventov na trhu práce. Odbory, ktorých je prebytok, je podľa predsedu Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania Františka Tamašoviča ťažké presne určiť pre rozdiely v jednotlivých krajoch. V jednom môže byť určitý odbor prebytkový a v ďalšom už môže chýbať.

„Aby to bolo objektívne, do optimalizácie sa musia zapojiť aj sociálni partneri, zamestnávatelia, ktorí povedia, toto potrebujeme viac a toto menej. Rozhodujúcu úlohu by mali zohrať krajské rady pre odborné vzdelávanie. Župan je spravidla šéfom tejto rady a vidí, aký dosah je na kraj, takže bude veľmi dôležité porovnávať špecifiká kraja,“ spresnil Tamašovič.

Prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavel Sadloň si myslí, že pred optimalizáciou by bolo vhodné vytvoriť mapu obsadenosti a efektívnosti škôl v jednotlivých regiónoch či mestách. „Vyžadujeme analýzu, ktorá by jednoznačne preukázala, ktoré školy patria do úrovne takzvaných neefektívnych. Treba vyhodnocovať aj regionálne celý tento problém,“ zhodnotil Sadloň. Gymnáziá vo všeobecnosti podľa neho nemajú nedostatok žiakov, pripúšťa však, že niektoré regióny môžu bojovať s neobsadenosťou.

Ako ďalej uviedol, rušenie škôl neprinesie do školstva toľko peňazí, koľko by potrebovalo. Riešením by bolo skôr efektívne hospodárenie napríklad aj s eurofondmi.

Pri vysokých školách stále pokračuje komplexná akreditácia. Minulý rok dala Akreditačná komisia návrh na zrušenie Goetheho univerzity Bratislava a teraz rieši situáciu v bratislavskej Akadémii médií, ktorá sa borí s viacerými problémami.

„V oblasti vysokých škôl s optimalizáciou súhlasím. V priebehu tohto a budúceho roka sa začína komplexná akreditácia posledných ôsmich prevažne súkromných vysokých škôl, pri ktorých možno predpokladať redukciu,“ povedal predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera.

Požiadavky na vysoké školy sa podľa Fišeru sprísňujú a komisia posledné roky hodnotí oveľa prísnejšie. Prakticky takmer zanikli detašované pracoviská a tým, že klesá počet študentov, určite musí klesnúť aj počet vysokých škôl. „Určite si netrúfam povedať presné číslo, ale redukcia niekoľko desiatok percent vysokých škôl by určite pomohla,“ uzavrel šéf Akreditačnej komisie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#školstvo #optimalizácia škôl
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk