Podľa zástupkyne Inštitútu ľudských práv Aleny Krempaskej je ĽS NS obdivovateľka zločineckého vojnového Slovenského štátu, ktorý poslal na smrť 60 000 vlastných občanov. „Je teda len logické, aby Generálna prokuratúra podala podnet na jej rozpustenie. Dnes už navyše vieme, že od extrémistických výrokov nemá ďaleko k extrémistickým činom, ako dokázala založením takzvaných hliadok vo vlakoch. Ak nechceme, aby naše ulice terorizovali ozbrojení holohlaví mladíci, je najvyšší čas konať,“ dodala Krempaská.
Denník Pravda oslovil Generálnu prokuratúru s otázkou, ako bude preverovať činnosť strany a ako dlho to môže trvať. Konkrétne odpovede sme nedostali. „Generálna prokuratúra eviduje viac ako 160 podaní na rozpustenie politickej strany Kotleba Ľudová strana Naše Slovensko. Príslušný prokurátor v súčasnosti zabezpečuje podklady pre posúdenie dôvodnosti požiadaviek obsiahnutých v podaniach," informovala Andrea Predajňová, hovorkyňa Generálnej prokuratúry.
Návrh na rozpustenie strany podáva generálny prokurátor, ak strana koná v rozpore so zákonom o politických stranách a hnutiach. Podľa tohto zákona nesmie svojimi stanovami, programom alebo činnosťou porušovať ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy. O rozpustení strany rozhoduje Najvyšší súd.
Kotlebova strana získala v parlamentných voľbách osem percent, jej členovia sedia v parlamente. Ak by došlo k rozpusteniu strany, o mandáty neprídu.
„Ústavná situácia je taká, že by zostali v parlamente, mali by mandáty, akurát by nevystupovali ako členovia strany, ale boli by nezaradení poslanci, nemali by svoj klub. Niečo podobné sa ešte v Národnej rade nestalo, takýto precedens zatiaľ nemáme, bolo by to niečo nové," povedal ústavný právnik Peter Kresák.
O tom, či je vhodné zrušiť extrémistickú stranu, panujú rôzne názory. Jedni tvrdia, že to spustí ešte väčšiu akciu na strane extrémistov, iní zase, že bojovať proti nimi treba. „Na rozpustenie politickej strany musia byť splnené zákonné dôvody, určite nemôže stačiť petícia občanov, aj keď ich je 20 000," povedal historik a politológ Juraj Marušiak. Podľa neho sa môže stať, že Kotleba alebo jeho prívrženci založia novú stranu, ktorá bude nadväzovať na činnosť predchádzajúcej, ako sa to už raz stalo.
V roku 2006 Najvyšší súd rozpustil Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu. Dôvodom bolo, že jej politická činnosť bola v rozpore s ústavou. Jej predsedom bol Marian Kotleba. Ľudia okolo neho v roku 2010 prevzali politický subjekt Strana priateľov vína. Tú neskôr premenovali na Ľudovú stranu Naše Slovensko.
Podľa Marušiaka zakázanie Kotlebovej strany nevyrieši problém podpory myšlienok a hodnôt, ktoré tento subjekt stelesňuje. „Tento elektorát nie je ani v súčasnosti zastrešovaný len Kotlebovou ĽS NS. To znamená, že by mohlo dôjsť doslova k fašizácii niektorých strán, to je jedno z veľkých rizík. Preto by som si v tomto smere počínal veľmi opatrne. Zatiaľ sa cesta zákazu neukazovala ako veľmi produktívna. Myslím si, že skôr treba riešiť príčiny, prečo táto strana získala také množstvo hlasov, treba priniesť potrebné zmeny," mieni politológ.
Sociologička Sylvia Porubänová predpokladá, že po zrušení Kotlebovej strany sa objavia jej nasledovníci. „Takýchto ľudí treba jednoducho vylúčiť z rozhodovania, o to ide. Počula som nedávno dobrý argument, že ak by bol Hitler v tridsiatych rokoch neprizvaný na rokovania, tak by vlastne nemusela byť druhá svetová vojna," vraví Sylvia Porubänová. Podľa sociologičky treba využiť legálne prostriedky na to, aby nemohli byť politickými stranami legitimizované extrémne a radikálne myšlienky.
Ľudskoprávny aktivista Peter Weisenbacher je presvedčený, že riešením je podnet na Generálnu prokuratúru s cieľom dosiahnuť na Najvyššom súde rozpustenie strany a vyslať tak signál voličom, že ak budú hlasovať za fašistické strany, tak svoj hlas premárnia.
„ĽS NS je obsahovo aj personálne totožná so Slovenskou pospolitosťou, ktorá bola rozpustená pred desiatimi rokmi kvôli rozporu s ústavou. Rovnako táto strana vyvíja činnosť a sleduje ciele, ktoré sú v rozpore s ústavou. Oni sami sa hlásia k odkazu vojnového takzvaného Slovenského štátu, týmto sa oni netaja,“ uviedol Weisenbacher. V tejto súvislosti upozornil na incident spred pár dní, keď predseda ĽS NS Marian Kotleba žiadal v parlamente minútu ticha za právoplatne odsúdeného vojnového zločinca Jozefa Tisa. Za protiprávne označil tiež kotlebovské hliadky vo vlakoch, ktoré postupujú v rozpore s prepravným poriadkom železníc.
„Od toho je krok k paramilitaristickej organizácii, ktorá je jednoznačne v rozpore s ústavou, a najmä s tým, že v každom štáte má monopol na vynucovanie poriadku násilím iba štát. Akoby vytvorili paralelnú políciu a armádu,“ mienil Weisenbacher.
K možnosti, že by si extrémisti a fašisti založili po rozpustení novú stranu, aktivista povedal, že proti takýmto organizáciám treba zakročiť v zárodku, a nie hasiť až požiar. „Teraz však požiar máme, musíme ho uhasiť a následne rozmýšľať, ako nový dom postaviť, aby opäť nezačal horieť. Ak táto strana nebude zrušená, do konca tohto volebného obdobia dostane niekoľko miliónov eur štátnu podporu, z čoho si môže zorganizovať svoje štruktúry a posilniť svoj potenciál do ďalších volieb,“ uzavrel Weisenbacher.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.