Explózia auta, pri ktorej zahynul bývalý policajt, 25-ročný Remiáš na Karloveskej ceste v Bratislave, sa udiala 29. apríla 1996. Bol priateľom a spojkou Oskara Fegyveresa, ktorý sa skrýval v zahraničí. Fegyveresovi, ktorý pracoval v SIS, tiež išlo o život. Vypovedal totiž, že na zavlečení syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča sa podieľala tajná služba.
Prečítajte si glosu Mariána Repu Nepotrestaná vražda.
Polícia a prokratúra Remiášov prípad znovu otvorili tento rok vo februári. Niektorí právnici upozorňovali, že ak polícia do 29. apríla neobviní konkrétnu osobu z tejto vraždy, trestný čin zostane premlčaný. Potom by už vyšetrovateľ nemohol obviniť prípadného páchateľa, aj keby sa ho podarilo vypátrať.
Policajný prezident Tibor Gašpar v piatok uviedol, že polícia bude aj po uplynutí dvadsaťročnej lehoty vyšetrovať ďalej. „Budeme preverovať informácie, ktoré doteraz neboli známe ku dňu prerušenia vyšetrovania. Ak z nich vyplynú dôvody obvinenia konkrétnej osoby, tak začneme posudzovať, či k tejto osobe to je, alebo nie je premlčané,“ reagoval Gašpar. Podľa neho v podsvetí sa dostali v poslednom čase za mreže určití ľudia a môžu povedať informácie, o ktorých polícia doteraz nevedela. „Tak to bolo aj v minulosti a deje sa to aj teraz,“ poznamenal, ale odmietol bližšie tieto informácie konkretizovať.
V prípade trestného stíhania môže byť premlčacia doba prerušená. Dnes podľa názoru niektorých právnych expertov uplynula premlčacia doba v prípade osôb, ktoré by boli po prvý raz obvinené v súvislosti s vraždou Remiáša.
Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko vo svojej analýze na webe pravnelisty.sk, ktorý je pre právnikov priestorom na diskusiu k aktuálnym právnym problémom, upozornil, že „ak do 29. 4. 2016 nebude vznesené obvinenie, uplynie premlčacia doba“. Podľa sudcu po tomto dátume bude môcť polícia vzniesť obvinenie len vtedy, ak pôjde o osobu, ktorá v premlčacej dobe spáchala nový trestný čin, na ktorý Trestný zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Teda taký, ktorý je svojou závažnosťou porovnateľný s vraždou.
Podobný názor vyslovila aj odborníčka na trestné právo, rektorka Policajnej akadémie Lucia Kurilovská. „Ak by našli nového podozrivého, museli by ho obviniť do tohto termínu,“ myslí si Kurilovská. Premlčacia lehota podľa nej neplatí, ak by chceli vzniesť obvinenie voči tým istým osobám ako v minulosti.
Doteraz nie je zrejmé, či a aký podiel mala na výbuchu auta s Remiášom SIS. Ak by nové dokazovanie preukázalo, že si vraždu objednala u podsvetia, je otázne, či by sa potom aj na tento skutok vzťahovali amnestie Vladimíra Mečiara z roku 1998. Polícia uviedla, že tým sa bude zaoberať až vtedy, ak by výsledky vyšetrovania s predmetom amnestie ukázali priamu súvislosť.
Advokát Peter Vačok, ktorý únos prezidentovho syna vyšetroval, ale na pokyn zhora ho odvolali, pred časom uviedol, že by bol rád, keby sa tento skutok vyšetril. Podľa neho na vraždu Remiáša sa Mečiarove amnestie nevzťahujú. „Remiášova vražda vôbec nesúvisí s trestnými činmi spojenými s únosom, a preto na sa ňu amnestie nevzťahujú,“ povedal Vačok.
Polícia výbuch auta vydávala najprv za nehodu. V roku 1999 po výmene vládnej garnitúry boli z pokusu o vraždu Remiáša obvinení Imrich Oláh a Jozef Roháč. Vtedajší šéf policajných vyšetrovateľov Jaroslav Ivor vtedy vyhlásil, že vraždu si objednal bývalý bos bratislavského podsvetia Miroslav Sýkora. Podľa výpovede priameho svedka sa vražda Remiáša podarila až na druhý pokus. Ako tvrdil Ivor, pri prvom pokuse Oláh a Roháč mali nastražiť výbušný systém do auta, ktoré obeť používala, ale systém zlyhal. Pri druhom pokuse mal Roháč zabezpečiť 150 až 200 gramov trhaviny a použiť ju na výrobu nástražného systému. Obaja boli roky na úteku.
V roku 2006 ich stíhanie zastavili. To už bol Oláh po smrti, jeho pozostatky našli v roku 2005 pri Hrochoti. Roháča zadržali v Prahe v roku 2008. Dnes je vo väzení v Maďarsku. V roku 2006 taktiež zastavili trestné stíhanie bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu.