Z tejto organizácie peniaze nedostanú, pomáhajú si z vlastných zdrojov, prispievajú ministerstvá aj nadácie. Lepšia starostlivosť, viac propagácie a služieb by pritom podstatne zvýšilo záujem turistov.
Aj na tieto problémy upozornila návšteva generálnej riaditeľky UNESCO Iriny Bokovej na Slovensku. Jej pobyt využila Slovenská komisia UNESCO aj na lobovanie v prospech zápisu Chránenej krajinnej oblasti Poľana do svetového dedičstva. „Z našej strany máme jeden cieľ, a tým je Poľana. Boli by sme veľmi radi, keby sa dostala do zoznamu UNESCO,“ povedal šéf komisie Ľudovít Molnár s tým, že generálnu riaditeľku tam plánovali zobrať, no nakoniec sa jej program zmenil.
Od zápisu pamiatok do zoznamu UNESCO by očakával vyššie profity. Turistov zaujíma jedinečnosť, a tieto pamiatky sú jedinečné. Bolo by však potrebné venovať im väčšiu pozornosť.
Eufória podľa Molnára veľmi rýchlo vyprchá a potom treba urobiť konkrétne kroky na udržiavanie. „Máme stále problém s bukovými pralesmi, sú na zozname, teraz ich ale nedokážeme udržiavať,“ povedal s tým, že problém je s majiteľmi a osadenstvom, ktoré tam žije. Preto treba verejnosť viac informovať a presvedčiť ju o potrebe a dôležitosti dedičstva.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Malé dediny majú problémy
Ťažkosti majú aj ďalšie lokality. Napríklad malé obce v okolí Svidníka. Podľa Mariána Bilačiča, predsedu Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu, návštevnosť kostolíkov v Ladomírovej či v Bodružali síce generuje potrebu zamestnanosti, ale množstvo turistov neprináša také príjmy, aby im to pokrývalo náklady. „Sú to lokality UNESCO, ktoré sa z toho tešia, ale na druhej strane majú mnoho povinností a zatiaľ sa z toho nezbohatlo,“ hovorí Bilačič.
Pred zápisom do UNESCO sa očakávajú určité úpravy na pamiatkach, ale organizácia na to neprispieva. „Je to pre mnohých majiteľov alebo správcov takýchto objektov predovšetkým obrovská finančná záťaž. Ani Spišský hrad, pri návštevnosti, ktorú má, si na seba asi nedokáže zarobiť,“ hovorí predseda sprievodcov.
Dopĺňa, že všetko je to viac-menej o ľuďoch. „Tam, kde je schopný manažment, ľudia, ktorí si dokážu vydobyť financie aj projekty, tam to funguje,“ tvrdí. Dodáva, že zápis na zoznam UNESCO trvá síce dlho, niekedy aj roky, znamená však pre nás prestíž.
Mesto Levoča je na zozname UNESCO od roku 2009. Anna Lazorová, vedúca oddelenia cestovného ruchu a rozvoja na mestskom úrade, potvrdzuje, že je to aj finančne náročné. „Ročne investujeme okolo 300-tisíc eur na opravy a ďalšie peniaze na propagačné aktivity, spracovanie informačných materiálov,“ povedala.
Najväčším prispievateľom na opravy kultúrnych pamiatok je podľa nej ministerstvo kultúry. „Tento rok napríklad plánujeme sprístupniť verejnosti aj kostolnú vežu, ktorú sme renovovali,“ dodala.
Na otázku, či pamiatky zo zoznamu UNESCO pomáhajú plniť mestské pokladnice z cestovného ruchu, Lazorová uviedla, že je to veľmi ťažké odhadnúť. „Levoča je známa od nepamäti, preslávil ju Majster Pavol, ale aj mariánska púť, stretnutia významných činiteľov,“ uviedla.
Foto: SITA, RADOSLAV MAŤAS
Turisti volajú po zmenách vo Vlkolínci
Aj rezervácii ľudovej architektúry Vlkolíncu finančne pomáha rezort kultúry. „Každoročne sa nám darí získať peniaze na opravu jednej, dvoch pamiatok,“ povedal predseda občianskeho združenia Vlkolínec Jozef Bašary. Najväčší úspech podľa neho v poslednom čase bol, že im vláda pri výjazdovom rokovaní minulý rok prispela na postavenie domu UNESCO v časti obce, ktorá zhorela počas Slovenského národného povstania.
Zápis do UNESCO v roku 1993 zvýšil o Vlkolínec záujem. Ročne tam zavíta asi 80-tisíc ľudí, predtým to bolo možno niekoľko tisíc. Verejnosť však unikátnej dedine vyčíta najmä nedostatočné služby. Podľa nich chýba občerstvenie či toalety. „Veľmi nebolo čo pozerať, chýbali mi tam nejaké expozície, boli tam asi dva stánky, kde predávali suveníry, a to bolo všetko,“ povedala Martina z Banskej Bystrice. Bilačič potvrdzuje, že vo Vlkolínci nie sú v stave, s výnimkou letných mesiacov, zabezpečiť tiež výklad.
Podľa Bašaryho treba zmeniť aj fungovanie unikátnej dediny. V historických domoch stále žijú ľudia a niektorí z nich návštevníkov neradi vidia. „Do budúcnosti by bolo dobré, keby sa domáci zapájali v čo najväčšej miere do služieb návštevníkom a aby to nevnímali ako obťažovanie, ale ako istú možnosť existencie,“ povedal. Vlkolíncu by podľa neho pomohlo, keby sa obnovila infraštruktúra či dokončila kanalizácia.
Zápis Štiavnici pomohol
„Jedinečnosť Banskej Štiavnice sa uchováva aj vďaka zápisu na zoznam UNESCO,“ konštatovala o výhodách „členstva“ na zozname Svetového kultúrneho dedičstva primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková.
Medzi chránené kultúrne skvosty sa Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia dostali ešte v roku 1993. „Veľmi významná je rekonštrukcia technických pamiatok, a to jedinečných tajchov,“ uviedla primátorka. Peniaze na to sú osobitne vyčlenené zo štátneho rozpočtu, z ministerstva kultúry a aj z vlastných zdrojov.
Momentálne sa opravujú asi štyri budovy, ktoré sú v centre mesta. „Samozrejme, že zápis do zoznamu UNESCO nám priniesol viac turistov, Banská Štiavnica je jedným z najnavštevovanejších miest,“ dodala.
Rekonštrukcie pamiatok podľa Babiakovej podliehajú prísnym pravidlám a ku každému zásahu musí byť vyjadrenie pamiatkového úradu. Má to aj svoje úskalia, že nie je možné stavať hocičo. „To jedinečné, čo v meste je, sa podarilo zachrániť vďaka tejto prísnej ochrane,“ uviedla.
Aj v Levoči musia napríklad merať vlhkosť vzduchu v kostole, kde sa nachádza oltár Majstra Pavla, či neprekročiť určitý počet návštevníkov počas návštev a podobne.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Rezort kultúry dá na pamiatky 1,4 milióna eur
Na obnovu a udržiavanie pamiatok pravidelne prispieva ministerstvo kultúry. Má na to vytvorený dotačný program Obnovte svoj dom. „V tomto roku poskytlo ministerstvo na obnovu, reštaurovanie a regeneráciu pamiatok celkovo sumu 1,4 milióna eur, v minulom roku to bolo viac ako 1,2 milióna eur,“ povedal hovorca rezortu Jozef Bednár.
Pred dvoma rokmi hrozilo, že zo zoznamu svetového kultúrneho dedičstva bude vyškrtnutý Bardejov a jeho unikátne historické jadro. Dôvodom bola stavba, ktorá mala narušiť výhľad na námestie. Vedenie mesta vydalo súhlas investorovi na stavbu bez toho, aby sa o tom poradilo s pamiatkarmi.
Bednár povedal, že hmotná kultúrna pamiatka môže byť zo zoznamu svetového kultúrneho dedičstva vyškrtnutá len v prípade, ak by došlo napríklad k výrazným stavebným zásahom prípadne pri nedodržaní podmienok ochrany. "Na Slovensku k žiadnemu takémuto prípadu nedošlo, Bardejov je naďalej v tomto zozname, " dodal.