Rodinný dom v Brehoch je pekne upravený zvonka aj zvnútra a všade je plno hračiek. Na dvore trampolína, pieskovisko, autíčka, ale aj drevená kuša, ktorú malému Marcovi vyrobil jeho starý otec. V dome je novučičká detská izba, ktorá má iba jednu chybu. Je zrazu prázdna. Od piatka minulého týždňa, keď sa Kolárovcom zmenil život. Stará mama Marta Kolárová hovorí o situácii v rodine so slzami na krajíčku.
„Dcéra Blanka išla pracovať do zahraničia ako osemnásťročná. Keď časom otehotnela, vrátila sa domov, ale dieťa nechcela. Napriek tomu sa Marco narodil a po štyroch mesiacoch ho jeho matka opustila a vrátila sa naspäť do zahraničia. Marca sme odvtedy vychovávali my,“ rozpráva Marcova stará mama Marta Kolárová. Jej dcéra viedla podľa jej slov v zahraničí trochu čudný život, na syna na Slovensku nemala čas. Dokonca ho chodila navštevovať len zriedka. Marco vyrastal so starými rodičmi a na tých si zvykol, akoby boli jeho mamou a otcom. Mimochodom, jeho skutočný otec – Talian, ktorý bol len chvíľkovou známosťou Blanky, nie je zapísaný ani v rodnom liste a o syna ani nejaví záujem.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Marco má podľa jeho starej mamy poruchu pozornosti, správania a je hyperaktívny. Preto tomu mu bolo treba venovať veľmi veľa času. „Najmä teraz, keď nastúpil do prvého ročníka základnej školy. Domáce úlohy sme niekedy písali na etapy, a to až do večera,“ zdôrazňuje pani Kolárová. Ako polovičná invalidná dôchodkyňa trávila s malým všetok voľný čas a aktívne jej s výchovou pomáhal aj jej manžel Jozef. Ten kvôli snahe, dobre vychovať vnuka nechodieval na rozdiel od kolegov do práce v sobotu. Len aby bol s Marcom. „Trávil som s ním hodiny času. Vždy zaspával s nami v posteli, je ako môj syn, nie vnuk,“ zdôrazňuje pán Kolár. Marcovi pripravili nedávno starkí izbu, ktorú mal len pre seba, na oboch veľmi lipol.
Príkladnú starostlivosť Kolárovcov o svojho vnuka potvrdzuje aj starosta Brehov Juraj Tencer. „Starí rodičia sa chlapcovi naplno venovali. Jeho stará mama s ním nevynechala žiadnu kultúrno-spoločenskú akciu, ktorú sme organizovali,“ zdôraznil starosta. Toho, podobne ako Marcových starých rodičov veľmi nahnevalo, čo sa pred niekoľkými dňami stalo. Udalostiam však predchádzal náhly záujem Blanky o svojho syna, ktorý bol súdom zverený do opatery starým rodičom. Blanka Gregušová, tak sa Marcova mama celým menom volá, dala podnet na krajský súd, aby rozhodnutie okresného súdu v Žiari nad Hronom zrušil a chlapca zveril jej. Súd jej vyhovel a minulý týždeň v stredu vydal poverenie pre vyššieho súdneho úradníka, aby v piatok 13. mája odňal Marca starým rodičom a dal ho matke. Spôsob, akým sa to stalo, je na neuverenie.
K odňatiu Marca došlo počas druhej vyučovacej hodiny v škole. Riaditeľka Základnej a Materskej školy v Brehoch Mária Škodová opisuje, že do školy vošiel vyšší súdny úradník, pracovníčka úradu práce a Marcova matka. "Za mnou vôbec neprišli, vopred ma na to neupozornili a vošli rovno do triedy po Marca. Ten s nimi ísť odmietal, bránil sa, plakal, no nepomohlo to. Už aj v mojej prítomnosti chlapca odviedli preč.
Aktivistka Monika Kozelová zverejnila na facebooku video z odobratia chlapca, ktoré v škole urobil úradník.
Traumu z toho mal nielen Marco, ale aj jeho spolužiaci, či učiteľka. Pre všetkých bude táto skúsenosť zapísaná v ich pamäti na celý život," povedala Škodová. Riaditeľka hovorí o Marcovi s prihliadnutím na jeho hyperaktivitu ako o dobrom žiakovi. To, čo sa v piatok v škole odohralo, dodnes nevie stráviť ona, ani jej kolegovia. „Keby postupovali úradníci tak, ako mali, mohla sa celá vec urobiť diskrétne. Nechápem, prečo sa všetko odohralo v škole, keď po Marca mohli prísť domov po vyučovaní. Rodičia jeho štrnástich spolužiakov teraz hovoria, že ich deti sú v strese. Ja som sa rozhodla, že na budúci týždeň podám trestné oznámenie za neadekvátny spôsob výkonu súdneho rozhodnutia,“ dodala Škodová.
Marta a Jozef Kolárovci od piatka svojho vnuka nevideli a nevedia, čo s ním je. Radi by poznali aj dôvod, prečo sa Blanka náhle rozhodla mať Marca pri sebe v zahraničí.„Blanka telefón nedvíha a nedá o sebe a Marcovi vedieť. Snažíme sa jej dovolať každý deň, ale márne. Nevieme, čo bude s chlapcom vo Švajčiarsku, kde si myslíme, že je aj s mamou. O Marca sa veľmi bojíme. Dosť obtiažne sa učil doma v slovenčine, ako sa bude pre neho v neznámej nemčine? Nezanechá to na ňom stopy na duši? Muselo sa stať toto?“ kladú si Kolárovci otázky a čakajú na odpovede. Boj o svojho vnuka však ešte nevzdali. Znova požiadali úrady, aby Marca pridelili im.
Každý deň je teraz pre nich ako krížová cesta. „Nevieme sa sústrediť na robotu, na nič. Len plačeme a spomíname. A pritom sa snažíme spojiť s Blankou a naším vnúčikom,“ dodáva smutne pani Kolárová.
Marcove práva boli porušené
Príbeh starých rodičov Kolárovcov a ich vnuka podľa riaditeľa Inštitútu ľudských práv Petra Weisenbachera vypovedá o hlboko zakorenenom presvedčení na Slovensku, že biologické, pokrvné väzby sú nadradené sociálnym a emocionálnym. Toto presvedčenie, ako dodal, žiaľ dožíva ešte aj v našom súdnictve.
Bol spôsob, akým úradníci vzali chlapca zo školy, primeraný?
Spôsob odňatia bol absolútne neprimeraný a neprofesionálny. Nevyhnutne spôsobil traumu i ďalším deťom (spolužiakom), čo je neprípustné ako sprievodný jav takéhoto úradného výkonu.
Neboli porušené práva dieťaťa?
Názor dieťaťa na to, s kým a ako chce žiť, je súd povinný zohľadniť. Dieťa je v civilizovanej spoločnosti subjektom a nielen objektom práva. Ak tento chlapec prejavil explicitne vôľu zostať žiť tam, kde žil de facto od narodenia doteraz a mal zázemie, samotný fakt, že biologická matka oňho prejavila záujem, nezakladá dôvod na takýto zásah. Je odôvodnené si myslieť, že tu prichádza k porušovaniu práv dieťaťa.
Aký je váš názor na tento prípad?
Je to škandalózne, a to od rozsudku až po odoberanie ako v akčnom filme, ktoré svedčí o hrubej nekompetentnosti zodpovedných pracovníkov. Rovnako to vypovedá o hlboko zakorenenom presvedčení, že biologické, pokrvné väzby sú nadradené sociálnym a emocionálnym, ktoré žiaľ dožíva ešte aj v našom súdnictve.
Majú starí rodičia ešte šancu, že vnuka dostanú späť?
Možností je viacero, všetky majú však svoje pre aj proti. Situácia, v ktorej sa pani ocitla, je skutočne komplikovaná a nedovolil by som si takto na diaľku radiť. Myslím si však, že v tomto prípade by mali proaktívne zasiahnuť aj kompetentné orgány, ktorých povinnosťou je chrániť ľudské práva detí, a to tak na Slovensku, ako aj v krajine, do ktorej tento chlapec má byť vyexportovaný.