„Takýto počet je výnimočný nielen na Slovensku, ale aj vo svete,“ vyhlásil. Medzi úspechy dosiahnuté za posledný rok zaradil napríklad zvýšenie limitu pre verejné obstarávanie z tisíc na 5 000 eur, ako aj novelu školského zákona, podľa ktorej majú samosprávy ako zriaďovatelia škôl rovnaké postavenie pri menovaní riaditeľov ako ostatní zriaďovatelia. Zrušila sa tiež povinnosť schvaľovať každý rok platy starostov a primátorov.
Vláda podľa Sýkoru tiež splnila sľub a od nového roka patrí samosprávam 70 percent výnosov z daní fyzických osôb, zvyšných 30 percent ide vyšším územným celkom. V tomto roku by sa tak mal zvýšiť príjem miest a obcí o takmer 132 miliónov eur na 1,6 miliardy eur. Ďalším príjmom samospráv budú tento rok aj príjmy vyplývajúce zo zákona o miestnych poplatkoch za rozvoj.
„Jeden z problémov je, aby sme pristúpili k novele zákona o obecnom zriadení,“ povedal Sýkora s tým, že zákon, ktorý riadi fungovanie samospráv, bol prijatý v roku 1990. ZMOS podľa neho dostáva sťažnosti od starostov a primátorov na viaceré ustanovenia tohto zákona, preto plánuje pripraviť jeho novelizáciu. Problémy môže spôsobiť aj nový zákon o odpadoch.
„Začne sa jeho aplikačná časť, čo sa týka separovaného zberu. Je to niečo nové,“ konštatoval Sýkora s tým, že občania musia dostať viac informácií o novom spôsobe triedenia odpadu. ZMOS sa podľa jeho predsedu tiež musí snažiť, aby samosprávam neodchádzali financie.
„Musíme si strážiť, aby nám prijímaním zákonov v parlamente neboli odoberané finančné prostriedky,“ zdôraznil. Dôležitými pre samosprávy sú i fondy EÚ, pričom ZMOS bude obciam, a to najmä tým menším, v čo najväčšej miere pomáhať pri príprave projektov.
Problémy sa podľa Sýkoru vyskytujú aj v oblasti dopravnej infraštruktúry, sociálneho bývania, zdravotníctva, školstva či cestovného ruchu, pričom ZMOS v týchto oblastiach spolupracuje s príslušnými vládnymi rezortmi. Najväčším problémom sú však väčšinou financie.
Zvyšovanie zamestnanosti je podľa jedného z podpredsedov ZMOS-u Štefana Bielika jedným zo spôsobom získavania financií pre samosprávy. „Čím bude na Slovensku vyššia zamestnanosť, tým budú ľudia platiť viac daní z príjmov fyzických osôb a o to viac sa rozdelí medzi mestá a obce,“ zdôraznil s tým, že je v záujme ZMOS-u pomáhať zvyšovať zamestnanosť na Slovensku napríklad podporou miestnych podnikateľov.
Väčšie projekty vrátane niektorých projektov z európskych fondov nedokážu samosprávy sami financovať a potrebujú pomoc vlády v podobe dotácií. Súčasný model fiškálnej decentralizácie ale považuje ZMOS za vyhovujúci, no združenie sa musí snažiť, aby v rámci tohto modelu „natieklo do samospráv čo najviac financií“.