Málotriedky dostali ešte šancu

Majú väčšinou len jednu až dve triedy s piatimi až desiatimi žiakmi a jednu, najviac dve učiteľky. Udržanie málotriedok sa z finančného hľadiska považuje za luxus, niektoré obce však napriek tomu o ich zachovanie stále bojujú. Niektoré pre tradíciu školy, ďalšie pre obavu, že so zánikom školy bude vymierať aj spoločenský život v obci. Vládna koalícia sa im rozhodla vyjsť v ústrety. Neznamená to však, že všetky zostanú zachované. Pre nedostatok detí malé školy niekde aj tak skončia.

, 29.05.2016 17:00
škola, žiaci, Foto:
Už od vlaňajšieho septembra mali platiť kvóty pre minimálne počty žiakov v triedach, zavedenie tohto pravidla sa však odložilo o rok.
debata (6)

„Či chceme, alebo nechceme, školu budeme musieť od septembra zatvoriť. Dôvodom je demografický vývoj, mali by sme len troch žiakov,“ hovorí Ladislav Matuška, starosta obce Jurová v okrese Dunajská Streda, kde funguje málotriedka s vyučovacím jazykom maďarským. Teraz majú v triede sedem detí, štyri z nich budú od septembra chodiť na druhý stupeň do inej školy v susednej dedine.

Už od vlaňajšieho septembra mali platiť kvóty pre minimálne počty žiakov v triedach. Pre málotriedky, kde v jednej triede môžu byť žiaci všetkých ročníkov prvého stupňa, bol stanovený minimálny počet 12. Zavedenie tohto pravidla sa pred rokom na návrh poslancov za Most-Híd odložilo. Teraz sa vláda rozhodla, že požiadavka minimálneho počtu žiakov v triede sa na málotriedky nebude vzťahovať. Táto výnimka sa má týkať nielen škôl na národnostne zmiešaných územiach, ale v celej krajine.

Podľa údajov rezortu školstva menej ako 12 žiakov má na Slovensku celkovo 60 škôl – 36 je s vyučovacím jazykom slovenským, 23 s vyučovacím jazykom maďarským a jedna s vyučovacím jazykom rusínskym. Najviac – sedem – ich je v okrese Dunajská Streda. V Dolnom Bare v tomto okrese majú v málotriedke desať žiakov. Starosta Oskár Bereczk zdôrazňuje, že napriek nedostatku žiakov a potrebe doplácať financie aj z obecnej kasy chcú školu udržať. Zatiaľ však nie je jasné, koľko žiakov by do nej malo chodiť od septembra. „Samozrejme, že školu chceme zachovať. Máme ju tu vyše dvesto rokov, ak by sa mala rušiť, treba to hádam aj dvestonásobne zvážiť,“ zdôrazňuje starosta.

Zánik hrozil aj piatim málotriedkam s vyučovacím jazykom slovenským v okrese Humenné, ktoré majú v triede šesť až 11 žiakov. Starosta obce Vyšná Sitnica Oliver Halas chce školu, ktorá je spojená s materskou školou, určite zachovať. „Sme v takej lokalite, že k nám chodia aj deti z obce, ktorá je vzdialená deväť kilometrov. Ak by naša škola nebola, deti by museli dochádzať ešte ďalej, ďalších sedem kilometrov,“ pripomenul starosta. Ako dodáva, autobusové spoje nie sú ideálne, niekedy žiaci musia po škole na spoj dlho čakať. Aj samotná cesta trvá dlho, keďže autobus chodí po všetkých okolitých dedinách.

So školou je zároveň spojený aj spoločenský život v obci. Viacerí starostovia sa aj preto rušeniu málotriedok bránia. Mať školu znamená zároveň mať potenciál, že dedina sa úplne nevyľudní a mladí sa nevysťahujú do mesta. Starosta Starej Myjavy Pavol Kováč pridáva aj ďalší dôvod. „Prístup k deťom, keď je ich v triede menej, je lepší. Učiteľky vo veľkých triedach sa im nemôžu toľko venovať ako v malých,“ poznamenal Kováč.

Zániku škôl sa však tie obce, ktoré sa vyľudňujú, zrejme nevyhnú. Podľa Juraja Hipša, spoluzakladateľa málotriedky na lazoch v Zaježovej, je rušenie škôl veľmi citlivá téma. „Ale myslím si, že pri tom počte detí, ktoré dnes sú, nie je možné zachovať všetky školy,“ vraví Hipš. Na druhej strane nie je desať kilometrov ako desať kilometrov. Doprava na lazoch a v zime môže byť pre deti v odľahlých oblastiach problém. Navyše málotriedka v takejto oblasti nefunguje len na vzdelávanie detí. „Je to naozaj miesto aj na stretávanie sa celej komunity. Popoludní sú v škole krúžky, dospelí tu majú svoje stretnutia. Nemáme tu krčmu ani kostol, škola je miestnym strediskom kultúry,“ priblížil Hipš. Zachovanie škôl v odľahlých oblastiach považuje za kľúčové, aby ľudia zostávali žiť na vidieku a na lazoch.

Ich ekologicky zameraná málotriedka mala na začiatku štyri deti, dnes ich je 12. Funguje ako súkromná a podarilo sa ju udržať napriek tomu, že nepýtajú školné ani nežiadali od štátu žiadne peniaze navyše ako sa robí pri obecných málotriedkach. „Je to vďaka tomu, že rodičia si školu naozaj vážia, venujú jej stovky dobrovoľníckych hodín,“ vysvetľuje Hipš. Aj preto by mohlo pomôcť, keby boli do rozhodovania o tom, či sa má málotriedka v nejakej obci zachovať, viac vtiahnutí miestni obyvatelia a komunita. „Ak si chcú školu zachovať, budú hľadať financie aj inde a venovať tomu aj dobrovoľnícke aktivity. Ak si povedia, že im to za to nestojí, nech školu zatvoria a deti budú voziť inde. Ale bolo by dobré, ak by také rozhodnutie padlo v miestnej komunite, nie niekde na ministerstve školstva,“ uzavrel Hipš.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #školy #školstvo #málotriedky
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy