Čo si myslíte o tom, že nemocnice nehlásia infekcie hygienikom?
Hlásiť nozokomiálne nákazy povinnosťou je, žiadna nemocnica však nechce začať poctivé a úplné vykazovanie ako prvá, aby nebola na očiach a náhodou na to nedoplatila. Sú nemocnice, ktoré tieto nákazy sledujú a analyzujú, len ich navonok nehlásia. Ak si však náhodou niekto myslí, že nozokomiálne nákazy v nemocnici nemá, je to číry alibizmus a riziková situácia. Je známym faktom, že pod 3–5 % sa žiadna štandardná nemocnica so všetkými bežnými oddeleniami vrátane chirurgie a intenzívnej medicíny nedostane. To platí aj pre najšpičkovejšie nemocnice sveta, vrátane tých najlepších súkromných, napríklad v USA. Nie všetky totiž vznikajú vinou nemocnice, niektoré sú tzv. endogénne, vnútorné, keď sa vplyvom liečby alebo zákroku uplatnia mikroorganizmy už predtým sídliace v tele pacienta. O to absurdnejšie je tváriť sa, že nie sú.
Boja sa nemocnice, že tým utrpí ich imidž?
Nemocnice sa boja negatívnej medializácie, ak sa totiž v médiách objaví hlásený nárast nákaz a nie aj to, že to je len lepší odraz reálnej situácie v porovnaní s ostatnými, môže to nemocnicu poškodiť v očiach verejnosti. Negatívna informácia má obvykle väčší zásah ako pozitívna, a ak sa to týka ľudského zdravia, má to aj emočný náboj, kvôli ktorému si to ľudia zapamätajú dlhšiu dobu. Druhým faktorom je, že sa boja reakcie zdravotných poisťovní. Pritom nemocnica hlásiaca 5 % nozokomiálnych nákaz môže byť bezpečnejšia než tá, ktorá hlási len 0,5 %, ak to nie je následkom rozsiahlej epidémie. Lepšie totiž pozná svoje rizikové miesta a môže na ne dohliadať vrátane snahy o elimináciu. Reálny výskyt nozokomiálnych nákaz v nemocniciach hlásiacich menej ako 1 % môže byť aj viac ako 10-násobný, a preto bude ich starostlivosť pravdepodobne nielen horšia, ale aj drahšia.
Čo treba urobiť pre nápravu?
V prvom rade by malo dať nemocniciam jasne najavo ministerstvo zdravotníctva, že nulové respektíve minimálne hodnoty nemocničných nákaz nebude tolerovať, pretože nie sú pravdivé. K tomu sa musia v rovnakom duchu pridať zdravotné poisťovne, ktoré to musia platiť. Zmeniť by sa mal aj prístup Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tejto oblasti. Prial by som novému ministrovi zdravotníctva, aby sa mu v tejto oblasti podarilo zásadné zlepšenie. Nozokomiálne nákazy totiž nielen spôsobujú utrpenie pacientom, ale navyše stoja náš zdravotný systém dosť veľké peniaze, nutné na predĺženú hospitalizáciu a nákladnú liečbu komplikácií, napríklad na drahé antibiotiká. Tieto peniaze potom chýbajú inde. Mohli by sa použiť na prevenciu, nákup pomôcok a prístrojov napríklad proti preležaninám, na dekontamináciu a iných, ktoré by chránili ľudské zdravie, životy a ešte k tomu šetrili peniaze.
Aké sú príčiny vzniku nemocničných nákaz?
Táto problematika je rozsiahla a komplikovaná, najúčinnejším preventívnym opatrením je však hygiena rúk. Aj keď sa to možno zdá niekomu simplexné, sú v tom veľké medzery. Poznám nemálo prípadov, keď sa sestra alebo lekár dotýkali, respektíve zavádzali do žily kanylu a nielenže si pritom nevzali rukavice, ale si ani nevydezinfikovali ruky. Predtým sa dotkli rukami kľučky na dverách a kľúčov, ktoré patria k najviac kontaminovaným miestam. Taký človek nemá v nemocnici čo hľadať. Výsledkom bola závažná sepsa, ktorá zbytočne ohrozila život dieťaťa a vyžadovala finančne nákladnú intenzívnu liečbu. Toto si dokážu postrážiť aj sami pacienti, mnoho z nich sa však bojí ozvať, keď si zdravotník ruky neumyje ani nedezinfikuje. Druhým významným rizikovým faktorom je nedostatok sestier na pracovisku. Tie, ktoré tam sú, často nestíhajú a majú na pacientov málo času. Ďalším významným deficitom, ktorý vnímam, je až neskutočná podočkovanosť zdravotníkov v rizikovej sezóne proti chrípke. Jednoduchý zákrok trvajúci pár sekúnd ochráni zdravotníka, jeho rodinu a predovšetkým rizikových pacientov, o ktorých sa starajú. Vo vyspelých krajinách sa očkuje veľká časť zdravotníkov, u nás to nielen odmietajú, ale ešte o tejto možnosti prevencie šíria neopodstatnené fámy.