Nemocnice v minulosti mali vlastné verejné lekárne. V čase reformy ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca počas druhej Dzurindovej vlády ich však začali rušiť a posúvať do súkromných rúk. Zdravotníci dodnes hovoria, že to bolo na tichý príkaz Zajaca. Nemocničné kasy prišli o miliónové sumy.
Drucker si teraz nechal urobiť analýzu nájomných zmlúv so súkromných lekárňami. V nej chcel zistiť, či sú pre zdravotné zariadenia výhodné. Ukázalo sa, že vždy nie. „Analýza naznačila, že niektoré nemocnice prenajímajú priestory na prevádzkovanie verejných lekární súkromným spoločnostiam za podmienok, ktoré sú viac výhodné pre súkromného prevádzkovateľa a menej výhodné pre samotnú nemocnicu. Chceme, aby mali finančný úžitok z prevádzkovania lekární v areáloch nemocníc predovšetkým samotné nemocnice," vysvetľuje hovorkyňa rezortu Stanislava Pondelová.
Riaditeľom štátnych nemocníc a ústavov Drucker prikázal, aby všetky nájomné zmluvy so súkromníkmi nepredlžovali, nepodpisovali dodatky. Ak nehrozí pokuta, tak minister odporúča dohody ukončiť ihneď. Zároveň im nariadil, aby požiadali o vydanie povolenia na zriadenie lekárne.
Rezort nemá obavu z možných sporov so súkromníkmi. „Po riadnom ukončení nájmu v súlade s príslušnými ustanoveniami nájomnej zmluvy nie je dôvod na to aby si súkromní prevádzkovatelia niečo nárokovali," doplnila hovorkyňa.
Nemocnica je ideálnym miestom na otvorenie verejnej lekárne, je plná pacientov aj ich príbuzných, ktorí tu lieky nakupujú. Zisky z predaja dosahujú výšku niekoľko miliónov eur. V niektorých zariadeniach sa uživia aj dve lekárne.
Hoci ministrov príkaz nadobudne platnosť už budúci týždeň v stredu, nemocnice už začali konať. Počítajú, koľko budú musieť investovať do opráv priestorov, nového personálu a nákupu zásob liekov.
Denník Pravda oslovil desať fakultných a univerzitných nemocníc, z nich vlastnú lekáreň majú len dve, v Banskej Bystrici a v Žiline. Obe sú ziskové. „Dôvodom zriadenia vlastnej verejnej lekárne bola snaha vedenia získať dodatočné finančné zdroje do rozpočtu nemocnice. Od jej otvorenia je zisková, obrat činil v minulom roku viac ako 5,8 milióna eur," povedala hovorkyňa banskobystrickej nemocnice Ružena Maťašeje. Lekáreň podľa Maťašeje zriadili ešte v roku 2013. Dvom súkromníkom, ktorí tu mali svoje prevádzky v poliklinickej časti, vedenie nemocnice vtedy už nepredĺžilo nájomné zmluvy. Druckerov príkaz ministra považujú v Banskej Bystrici za opodstatnený, keďže má pre hospodárenie nemocníc veľký význam.
Vedenie najväčšej slovenskej Univerzitnej nemocnice Bratislava momentálne preveruje aktuálny stav nájmov. V budovách prenajali priestory viacerým podnikateľom z lekárenskej oblasti. „Zmluvy sú uzatvárané v rôznych obdobiach, ich platnosť sa končí taktiež v rôznych obdobiach. Najdlhšie platná zmluva sa končí v roku 2021," spresnila hovorkyňa Zuzana Eliášová.
Podľa nej sa tiež zvažuje možnosť, že nebudú čakať, kým zmluvy vypršia, ale lekáreň otvoria v nových priestoroch. Obsahovať to bude žiadosť o povolenie, investície do vybavenia, resp. prípadnej rekonštrukcie, nový personál, teda sumárne navýšenie nákladov na jednej strane. „Očakávaným prínosom by malo byť navýšenie výnosov z prevádzky lekárne," poznamenala Eliášová.
V priestoroch najväčšej nemocnice sa nachádza sedem verejných lekární. Podľa nájomných zmlúv zverejnených na webovej stránke centrálneho registra zmlúv má napríklad z jednej príjem 33-tisíc eur a z druhej 121-tisíc eur ročne. Pri porovnaní zisku na jednu lekáreň, banskobystrická, ktorú má nemocnica vo vlastnej réžii, zarobí oveľa viac.
Univerzitná nemocnica v Košiciach prenajala v areáli dve lekárne, dokedy, to neuviedla. „Vedenie bude postupovať v súlade s príkazom ministra zdravotníctva," odpovedala stručne hovorkyňa Ladislava Šustová.
Zriadením vlastnej lekárne sa zaoberá už dlhší čas Fakultná nemocnica s poliklinikou v Nových Zámkoch. Priestory dali do prenájmu súkromníkovi na päť rokov, zmluva s ním by sa mala končiť v máji 2017. Okrem nájomného nemocnici dáva ročný príspevok vo výške 2 percenta zo zisku.
Medzi podnikateľov, ktorí sa usadili v nemocniciach, patrí aj sieť Dr.Max, ktorá patrí finančnej skupine Penta. Koľkých lekárni sa týka príkaz ministra a čo teraz firma urobí, jasné nie je. „Vyjadríme sa až keď budeme mať výsledky analýzy," reagovala na novú situáciu hovorkyňa spoločnosti Zdenka Krížová.
Prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ si myslí, že lekárne by sa nemali rušiť plošne, pripomenul, že pre niektorých majiteľov bude ministrov príkaz znamenať koniec podnikania. „Treba citlivo a individuálne vnímať situácie, pokiaľ konkrétnu lekáreň kvalitne a dobre prevádzkuje individuálny farmaceut, pre ktorého môže tento krok znamenať neopodstatnenú osobnú likvidáciu," mieni Sukeľ.
Ministerstvo by podľa neho malo aj zdôvodniť, prečo sa zameralo iba na lekárnikov, keďže nemocnice prenajímajú priestory pre lukratívnejšie služby. Spomenul špecializované ambulancie, laboratóriá, záchranky, dialýzy, CT či MR diagnostiku, dopravnú službu. Tam sú, ako tvrdí, zisky oveľa vyššie, ako z prevádzky lekárni.
Hovorkyňa ministerstva Pondelová k tomu poznamenala, že minister vníma nevyrovnané postavenie v oblasti diagnostiky a laboratórnych vyšetrení. „V súčasnosti analyzujeme možné riešenia nápravy týchto vzťahov," doplnila.
Ak chcú nemocnice prevádzkovať lekáreň, o povolenie musia požiadať župu. Musia mať napríklad posudok od Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv na materiálne a priestorové vybavenie či potvrdenie od hygienikov.