Určovanie najnižšieho počtu žiakov v triedach na prvom stupni základných škôl by mohlo podľa návrhu viesť k zníženiu dostupnosti primárneho vzdelania v okolí obce s menším počtom obyvateľov.
Ministerstvo školstva k 15. septembru 2015 evidovalo v sieti škôl a školských zariadení 642 základných škôl zriadených len ročníkmi prvého stupňa, ktoré poskytovali výchovu a vzdelávanie 21 385 žiakom v 1 635 triedach.
Uplatnením ustanovení o minimálnych počtoch žiakov v triede pre všetky základné školy by navyše mohol byť sťažený prístup k vzdelaniu v materinskom jazyku na územiach s kvalifikovaným podielom príslušníkov národnostných menšín.
Napriek tomu, že súčasný systém financovania je nastavený tak, aby podporoval zachovanie málotriednych základných škôl prostredníctvom zvýšeného normatívu na žiaka, niektorým základným školám nepostačuje ani tento zvýšený normatív, preto ich zriaďovatelia žiadajú o dofinancovanie.
Programové vyhlásenie vlády na roky 2016 až 2020 počíta preto s novým systémovým riešením otázky financovania škôl a školských zariadení.
Novela zákona je plnením záväzku vlády vyplývajúceho z jej programového vyhlásenia, a to podporiť vyňatie všetkých málotriednych škôl z povinných kvót na jazykovo zmiešanom území. Selektívny prístup by však neriešil rovnakú situáciu na jazykovo homogénnom území.
Zrušenie najnižšieho počtu žiakov v triedach v základných školách len s ročníkmi prvého stupňa zohľadňuje uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania s občanmi bez ohľadu na územie. Vláda plánuje podporovať efektívnosť vynakladania prostriedkov v regionálnom školstve postupnou optimalizáciou siete škôl a školských zariadení s dôrazom na druhý stupeň základných škôl a stredné školy.
Pri zabezpečení vzdelávania na prvom stupni základných škôl však preferuje zohľadnenie potrieb jednotlivých regiónov, konkrétne potreby zabezpečenia maximálnej možnej dostupnosti primárneho vzdelávania.
Naliehavosť prijatia novely školského zákona vyplýva z nadobudnutia účinnosti ustanovení školského zákona od nasledujúceho školského roka, ktoré by v praxi mohli viesť k zániku málotriednych základných škôl zriadených len s ročníkmi prvého stupňa.
Minister školstva Peter Plavčan uviedol, že návrh znamená, že sa neušetrí 12 miliónov eur z 1,5 miliardového rozpočtu. Domnieva sa, že sociálne, kultúrne a spoločenské následky by mohli byť podstatne vyššie.
Ak budú deti vo svojej obci v škole, bude to lepšie ako voziť ich do vzdialených obcí autobusom. Minister zároveň uviedol, že nové školy zaraďuje do siete ministerstvo školstva, takže ministerstvo dozrie aj na prípadné delenie škôl s predpokladom, že ich nezrušia.
Beblavý: Peniaze by sa nemali vynakladať na neefektívne malotriedky
Opozičný poslanec Miroslav Beblavý si myslí, že neexistuje žiadny dôvod na skrátené legislatívne konanie okrem neochoty poslancov byť v júli alebo v auguste v národnej rade, keďže novela má nadobudnúť účinnosť až 1. septembra.
Samotný návrh považuje Beblavý za zlý a nepotrebný. Opozičný poslanec upozornil, že okrem lazov je množstvo málotriedok aj v Bratislavskom kraji, respektíve v blízkosti iných veľkých miest.
Otázku málotriedok podľa Beblavého treba riešiť, hovorila o tom už aj druhá vláda Roberta Fica, ale peniaze by sa mali vynakladať predovšetkým na kvalitné vzdelanie detí, nie neefektívne málotriedky.