Predpoveď meteorológov, že v týchto dňoch sa prudko oteplí, nevyšla. Nástup tropických dní sa oneskorí pre búrkový front, ktorý dorazil na západné a severozápadné Slovensko vo štvrtok z Nemecka a Česka. S ním prišiel aj nárazový vietor, ktorý v piatok dopoludnia lámal stromy v Liptove, na Hornej Orave, v okolí Žiliny, ale aj v Banskobystrickom kraji.
Popadané stromy komplikovali dopravu pod Strečnom, vo Vrátnej a Demänovskej doline a tiež pri Oravskej priehrade. Dreviny padali aj na elektrické vedenia, strechu bytovky či zásobník s kyslíkom v nemocnici v Trstenej. Hasiči v Žilinskom kraji mali dopoludnia až 15 výjazdov. Popoludňajší vietor zas pováľal niekoľko stromov v okresoch Lučenec a Brezno.
Pre severné Slovensko platila výstraha druhého stupňa pred vetrom. Meteorológovia varovali, že miestami môže dosiahnuť rýchlosť 80 až 100 kilometrov za hodinu. Horskí záchranári v piatok vystríhali turistov pred návštevou hôr, ktorú by mali za týchto okolností zvážiť. Upozorňovali na silný vietor v pohorí Malej Fatry s tým, že na hrebeňoch môže dosiahnuť až silu víchrice.
Búrkový front bude mať vplyv aj na víkendové počasie. „Trochu sa ochladí a na niektorých miestach nie je vylúčený ani výskyt búrok. Pondelok bude kritický, pokiaľ ide o zrážky. V oblasti západného Slovenska môže veľa napršať. Búrky môže sprevádzať aj silnejší vietor,“ vystríha klimatológ Pavol Faško.
Hoci to na pravé letné počasie (astronomické leto sa začína v utorok) nevyzerá, v nasledujúcich dňoch sa to môže v niektorých častiach Slovenska zmeniť. Najmä vo štvrtok sa k nám z juhovýchodu dostal veľmi teplý vzduch. Teplota počas nasledujúcej noci neklesla na viacerých miestach pod 20 stupňov Celzia. „Môže to byť predzvesť toho, že v najbližšom období by teplota počas dňa mohla aspoň niekde dosiahnuť tropické teploty nad 30 stupňov Celzia,“ hovorí Faško.
Ako bude
- Sobota – polooblačno až oblačno, vo východnej polovici územia s ojedinelými prehánkami a búrkami, nočná teplota – 18 až 13 stupňov Celzia, denná: 22 až 27 stupňov Celzia
- Nedeľa – polooblačno až oblačno, ojedinele prehánky alebo búrky, nočná teplota: 16 až 11 stupňov, denná: 26 až 31 stupňov
- Pondelok – prevažne veľká oblačnosť, miestami neskôr polooblačno, na viacerých miestach prehánky alebo dážď, nočná teplota: 18 až 12 stupňov, denná: 21 až 26 stupňov
- Utorok – malá, miestami prechodne zväčšená oblačnosť, ojedinele prehánky alebo búrky, nočná teplota: 16 až 11 stupňov, denná: 27 až 32 stupňov
- Streda – jasno až polojasno, ojedinele prehánky alebo búrky, nočná teplota: 16 až 11 stupňov, denná: 27 až 32 stupňov
- Štvrtok – jasno až polojasno, nočná teplota: 17 až 12 stupňov, denná: 28 až 33 stupňov
Zdroj: SHMÚ
Začiatkom budúceho týždňa by mal prílev teplého vzduchu smerom od východnej časti Stredozemného mora zosilnieť a vtedy by mohli denné teploty niekde presiahnuť aj 30 stupňov. „Bude to skôr v oblasti juhovýchodného Slovenska, pretože ten hlavný prúd teplého vzduchu smeruje do juhovýchodnej Európy a na Ukrajinu a čiastočne aj do Ruska a východného Poľska,“ prezrádza Faško.
Vlani prišla v tomto období na Slovensko prvá vlna horúčav. „Pred rokom bolo sucho, čo podporilo tropické teploty,“ hovorí Faško. Tohtoročné leto má úplne iný nástup vďaka vysokej vlhkosti. Tá podporuje vytváranie oblačnosti. „Cez deň sa preto vzduch neprehrieva, ale naopak, v noci sa veľmi neochladzuje,“ vysvetľuje klimatológ. Takisto je oveľa viac búrok a hroziť môžu aj neskôr. „V atmosfére bude dostatok vodnej pary, čo praje vytváraniu ďalších búrok.“
Z rýchlych a výdatných búrok môžu hroziť aj lokálne záplavy. Vylúčené nie sú ani ľadové krúpy, keďže búrkové mraky v niektorých prípadoch siahajú až do výšky viac ako desať kilometrov. Veľké povodne, ako bývajú na Dunaji, si podľa Faška vyžadujú zrážky na veľkom priestore. „Musia padať rovnomerne a viac dní. Zatiaľ nevyzerá, že by toto hrozilo. Tým, že bude teplo, vlaha sa bude vyparovať.“
Zásadný rozdiel medzi vlaňajším a tohtoročným letom je podľa klimatológa spôsobený polohou Azorskej tlakovej výše. „Minulý rok bola trochu severnejšie ako zvyčajne a jej výbežok, ktorý zvyčajne zasahuje do Stredomoria, zasahoval aj do západnej Európy. Aj preto mali práve vtedy na Wimbledone rekordné horúčavy.“ Naopak, v tomto roku počas neskorej jari a začiatkom leta vplývali na počasie u nás viac tlakové níže.