Čo znamenajú súčasné otrasy v Sieti pre vládnu koalíciu?
Pre predsedu vlády ako jej šéfa to rozhodne nie je radostná, ale ani tragická situácia. Personálne otrasy v každej vládnej strane sú síce potenciálnym rizikom nielen v nej samotnej, ale aj v celej koalícii. No v prípade Siete sa zdá, že toto rýchlokvasené zoskupenie otrasmi prechádza permanentne. A jej poslanci akoby si už na ne akosi zvykli. Aj preto sa jedna aj druhá strana sporu predháňali v tom, ktorá ako prvá zverejní, že bude vládnu koalíciu aj naďalej podporovať.
A čo táto situácia znamená pre Sieť samotnú?
Členovia Siete by si predovšetkým mali uvedomiť, že ustavičné pohromy, ktoré stíhajú riadiace orgány strany aj poslanecký klub, sú rýchlokvaseným politickým subjektom vlastné. Podobným procesom predsa prechádzali aj iné strany protestných voličov – Ľuptákovo ZRS, Schusterova SOP či Ruskova ANO. Ak Sieť mieni v budúcich voľbách uvažovať o prekonaní päťpercentnej hranice a znovu sa kvalifikovať do parlamentu, mala by zvážiť možnosti integrácie strán pravého politického spektra, ako sú podobné tápajúce zoskupenia SDKÚ či KDH. Alebo sa bude musieť zmieriť s volebnou porážkou.
Aký vývoj teda v Sieti predpokladáte vy?
To je len a len na nej. Aj v predchádzajúcom volebnom období však bolo zrejmé, že dôstojné miesto na pravej strane spektra môžu zaujímať iba kooperujúce strany. Príkladom bol vznik Ľudovej platformy, ktorá, žiaľ, zanikla skôr, ako vôbec stihla nejaký plán kooperácie zostaviť. Problém je, že na Slovensku sa jednoducho všetky ministrany snažia prežiť každá na vlastnú päsť. Niet divu, že občania potom do parlamentu posielajú buď radikálov, alebo protestné zoskupenia bez programu, hodnôt a členskej základne.
Kto by sa mal stať budúcim predsedom Siete?
Prepáčte, ale žiadne meno nepoviem. V takýchto prípadoch totiž strane nezostáva nič iné, len držať si šéfa, ktorý dokáže postrážiť jej finančný rozpočet a splatiť dlhy za premrštenú predvolebnú kampaň.