„Môžem len skonštatovať, že sú vytvorené reálne predpoklady, aby takýto trend pokračoval aj ďalej. Vzhľadom na ekonomické prognózy sú na to reálne predpoklady,“ vyhlásil včera minister práce Ján Richter (Smer). Nevylúčil však ani možnosť negatívnych vplyvov, napríklad ak by Veľká Británia po štvrtkovom referende vystúpila z EÚ.
Richter ocenil, že májová štatistika Ústredia práce vykázala pozitívne čísla vo všetkých ukazovateľoch nezamestnanosti. „V ďalšom období v tom chceme pokračovať a venovať sa najmä dlhodobo nezamestnaným,“ zdôraznil. Podľa neho ministerstvo aktuálne spolu s Európskou komisiou pripravuje akčný plán konkrétnych úloh aj možností využitia eurofondov na pomoc tejto rizikovej skupine.
V máji sa počet dlhodobo nezamestnaných konečne podarilo zraziť pod 160-tisíc, čo sa naposledy podarilo na prelome rokov 2009 a 2010. Podľa šéfa Ústredia práce Mariána Valentoviča len za ostatný hodnotený mesiac v tejto kategórii odišlo z evidencie 4 105 ľudí. Podobne aj zvyšné dve rizikové skupiny zaznamenali úbytok – nezamestnaných mladých do 29 rokov bolo o 899 a ľudí nad 50 rokov o 2 181 menej.
Ústredie podľa šéfa sociálneho rezortu vykonalo aj analýzu dlhodobo nezamestnaných, čiže ľudí, ktorí sú bez práce viac ako rok. Zistilo, že približne 12-tisíc z nich nemá skončenú ani základnú školu, ďalších 50-tisíc má iba tú. Asi 77,5 tisíca ich však absolvovalo stredné školy a vyše 8-tisíc ich má aj vysokoškolské vzdelanie, okolo 200 dokonca tretieho stupňa.
V evidencii je momentálne 38,5 tisíca takých dlhodobo nezamestnaných, ktorí ešte nikdy nepracovali. Z tých nemá skončenú ani základnú školu alebo iba tú asi 26-tisíc osôb, no takmer 10-tisíc získalo stredné odborné a asi 2 200 ľudí dokonca vysokoškolské vzdelanie. Tri štvrtiny týchto osôb nepresiahli vek 40 rokov.
Nezamestnanosť v máji 2016
- miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla 9,45 %, medzimesačne v porovnaní s aprílom 2016 (9,64 %) poklesla o 0,19 percentuálneho bodu (p. b.) a medziročne v porovnaní s májom 2015 (11,48 %) sa znížila o 2,03 p. b.
- stav uchádzačov okamžite schopných nastúpiť do práce dosiahol 256 742 osôb, medzimesačne poklesol o 5 172 osôb (1,97 %), medziročne sa znížil o 52 781 osôb (17,05 %)
- celková miera nezamestnanosti dosiahla 11,13 %, oproti aprílu 2016 (11,40 %) poklesla o 0,27 p. b, oproti máju 2015 (13,06 %) sa znížila o 1,93 p. b.
- stav celkového počtu uchádzačov o prácu (vrátane ľudí na PN či v rekvalifikácii) dosiahol 302 264 osôb, medzimesačne poklesol o 7 319 osôb (2,36 %), medziročne sa znížil o 49 878 osôb (14,16 %)
- všetky kraje zaznamenali pokles miery evidovanej nezamestnanosti, najvýraznejší (o 0,31 p. b.) bol v Banskobystrickom kraji, najvyššiu mieru mal Prešovský kraj (14,31 %), nad slovenským priemerom (9,45 %) bol aj Banskobystrický (13,68 %) a Košický kraj (13,13 %)
- nezamestnanosť klesla v 67 okresoch, v 10 okresoch narástla a v dvoch sa nezmenila, najvyššia bola v okrese Rimavská Sobota (25,87 %), najnižšia v Galante (3,76 %)
- ku koncu mesiaca úrady práce evidovali 41 992 voľných pracovných miest, medzimesačne o 1 993 viac, najviac ich bolo v Bratislavskom kraji (8 718 miest), najmenej v Košickom kraji (3 498)
Zdroj: ÚPSVaR
Pritom, ako vyčíslil minister, v štruktúre súčasných zhruba 42-tisíc voľných pracovných miest je asi 26-tisíc vyžadujúcich strednú školu, ale aj 5-tisíc takých, na ktoré netreba v podstate nijakú kvalifikáciu. „Sú teda reálne predpoklady, aby aj minimálne polovica z dlhodobo nezamestnaných mala záujem pracovať, pretože podmienky na trhu práce sú na to vytvorené,“ tvrdí minister. Vyslovil sa preto aj za prijatie takej legislatívy, ktorá by ľudí neochotných robiť k práci až „donucovala“.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne za prvých päť mesiacov roka pribudlo zhruba 3-tisíc zamestnávateľov, 34-tisíc ľudí sa zamestnalo na riadny pracovný pomer a bolo uzavretých 57-tisíc dohôd. Richter v tejto súvislosti poznamenal, že na práce na dohody sa mieni hlbšie pozrieť, keďže môže dochádzať k zneužívaniu tohto typu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľov. Považuje napríklad za nelogické, ak vo firme dlhodobo pracujúci dohodár vo výberovom konaní na nových stálych zamestnancov tej istej firmy neuspeje.
Na dohodu si navyše aj evidovaný nezamestnaný smie privyrobiť do 148 eur mesačne a týmto spôsobom pracuje podľa Richtera vyše 30-tisíc ľudí, ktorí sú v evidencii vyše roka. Mnohí z nich, myslí si minister, môžu popri príjme z dohody dostávať aj iné peniaze „na ruku“. „Za tým môže byť čierna práca, obávam sa, že v hlavnej miere čierna práca,“ zdôraznil.
Richter tiež pripomenul, že legislatíva dovoľuje evidovanému nezamestnanému pracovať na dohodu najmä preto, aby nestratil pracovné návyky. „Keď však roky robí v jednej firme na dohodu, tak tie pracovné návyky má,“ tvrdí. Podľa neho „desaťtisíce“ nezamestnaných ani nechcú získať riadny pracovný pomer, a to pre obavy z následnej exekúcie. Ako dodal, rezort spravodlivosti už chystá novú legislatívu takzvaného osobného bankrotu. Mala by byť účinná už od januára budúceho roka.