Na Slovensku bude tento autor prezentovaný prvýkrát. Tatranská galéria v Poprade túto stredu vernisážou otvorí výstavu s názvom Holá pravda, ktorú tvorí séria heliogravúr (hĺbkotlačová technika spolu s gravírovaním, leptaním a akvatintom, každá heliogravúra je považovaná za originál) z cyklu La Famille Cardinal. V aukciách sa jedna grafika predáva v rozmedzí od 30– do 80-tisíc eur.
Vlastným menom Hilaire Germain Edgar de Gas bol francúzsky maliar, grafik a sochár. On sám sa za impresionistu nikdy nepovažoval, namaľoval jeden z najslávnejších obrazov tohto hnutia Absint z roku 1877, ktoré je vystavené v múzeu d'Orsay v Paríži. Ako model mu sedela herečka Ellen Andréová a grafik a milovník divadla Marcellin Desboutin. Absint sa stal ikonou, možno aj preto, že tento nápoj s mierne halucinogénnymi účinkami bol kultový v parížskej bohéme.
Ako sa Popradčanom podarilo práce Degasa získať? „Už tretí rok spolupracujeme so súkromnou umeleckou spoločnosťou Art Expo International. Je to medzinárodná francúzsko-litovsko-poľská spoločnosť, ktorá vlastní mnohé kolekcie významných umelcov. Tie zapožičiava aj menším galériám, mestám a krajinám, čo považujem za významné, pretože nie každý má možnosť cestovať do zahraničia a vidieť tieto diela niekde v cudzine. Už vlani sme v spolupráci s nimi vystavovali v našej galérii diela Salvadora Dalího, tento rok sme z ich ponuky vybrali práce Edgara Degasa,“ hovorí riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade Anna Ondrušeková.
Obsahom výstavy, ktorá potrvá do 18. septembra, bude okolo päťdesiat prác francúzskeho impresionistu. Ide o diela, ktoré vychádzajú z fotografií, sú vytvorené kombináciou rôznych grafických techník, tzv. heliogravúry, tá je pre tohto umelca typická.
Okrem nich galéria vystaví veľkoplošné kópie ďalších Degasových diel, ktoré budú dotvárať atmosféru francúzskeho impresionizmu. Verejnosť sa môže tešiť na „degasovské momentky“ z divadla, baletu či rôznych spoločenských akcií.
Aby mohla byť výstava takéhoto významu inštalovaná v Poprade, musela Tatranská galéria spĺňať prísne bezpečnostné kritériá. „Okná sú chránené fóliami proti ultrafialovému žiareniu, aby diela nepoškodili slnečné lúče. Bezpečné je aj vnútorné osvetlenie, ktoré pri nasvietení diela z papiera neznehodnotí,“ zdôraznila Ondrušeková.
Samotná budova je podľa jej slov vybavená bezpečnostnými systémami, ktoré majú zabrániť krádeži. Čo sa týka výšky poistenia výstavy, tú riaditeľka nešpecifikovala. Túto informáciu považuje za internú medzi galériou a spoločnosťou, ktorá im Degasove diela zapožičala. Prezentácia Degasa je podľa riaditeľky jednou z najvýznamnejších výstav, akú v galérii doteraz mali. „Dúfame, že k nám priláka nielen domácich návštevníkov, ale aj turistov zo zahraničia,“ verí Ondrušeková.
Foto: Tatranská galéria
Galéria je otvorená každý deň okrem soboty, počas pracovných dní od 9. do 17. h, v nedeľu od 13. do 17. h. Vstupné do výstavných priestorov je 3 eurá pre dospelých, 1,50 eura pre študentov a dôchodcov, deti do 15 rokov platia jedno euro.
Edgar Degas
Edgar Degas, vlastným menom Hilaire Germain Edgar de Gas sa narodil 19. júla 1834 v Paríži, kde 27. septembra 1917 aj zomrel. Francúzsky maliar, grafik a sochár je považovaný za jedného z hlavných predstaviteľov impresionizmu. Bol synom bankára talianskeho pôvodu. Začal študovať právo, ale krátko nato v roku 1855 sa prihlásil na Akadémiu krásnych umení. Bol jedným z prvých maliarov, ktorý umelecky znázornil efekty nového plynového osvetlenia. Uprednostňoval umelé svetlo divadelných rámp a lokálov. K maľbe v prírode časom získal až averziu. Tvrdil, že príroda na obraze vyzerá umelo. Preto trval na tom, že miestom vhodným pre tvorbu je ateliér.
V 80. rokoch 19. storočia sa sústreďoval na baletné scény, umývajúce sa ženy, neskôr maľoval scény z prostredia veľkomesta, z nočných barov, nevestincov či cirkusov. Za jeho najznámejšie obrazy okrem Absintu možno považovať obrazy – Žena s chryzantémami, Skúška v opere na Paletierovej ulici, Orchester Parížskej opery, Baletná škola, Primabalerína, Kúpeľ, Toaleta, Vo vani, Česajúca sa žena.
Ku koncu života u neho vyvrcholila očná choroba, v roku 1900 takmer oslepol. Tvrdil, že až do straty zraku nikdy nestrácal nádej: „Mal som príliš veľa plánov, a teraz sa naraz všetko zadrhlo, som bezmocný. A potom, stratil som niť. Myslel som, že vždy budem mať čas na to, čo som neurobil, na to, čo mi bránili urobiť pri všetkých mojich problémoch, a cez všetky svoje očné neduhy som nikdy nestrácal nádej, že sa jedného krásneho dňa do toho zasa pustím. Napchal som všetky svoje plány do skrine, od ktorej som nosil kľúčik stále pri sebe a teraz som ten kľúč stratil…“ (Lassaigne J., Minervinová F.: Edgar Degas, s. 14. Odeon, Praha, 1985).