Okrem toho sú povinní dodržiavať striktné predpisy. Bezpečnostné pásy sú podľa neho v takýchto prípadoch „prvou zárukou zachovania zdravia“.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Aká mohla byť príčina nehody autobusu v Srbsku?
Spravidla ide o dva druhy dôvodov, ktoré môžu byť príčinou takýchto nehôd. Buď zlyhanie techniky alebo zlyhanie ľudského faktora. Podľa informácií, ktoré zatiaľ o tejto nehode mám, sa ani jedna z nich nedá vylúčiť. Technika bude zrejme predmetom preverovania príslušných orgánov v konkrétnej krajine. U vodiča jedným z najpravdepodobnejších dôvodov môže byť mikrospánok.
Tomu môže nasvedčovať aj to, že k havárii došlo skoro ráno.
Môže, ale nemusí. Pretože vodiči, ktorí jazdia takéto dlhé trasy, sú skúsení a mali by byť s takýmito vecami oboznámení a najmä navyknutí. Návyky v prípade profesionálneho vodiča sú určite silnejšie a pevnejšie ako u niekoho, kto takúto trasu absolvuje raz za rok. Okrem mikrospánku to, samozrejme, mohol byť aj iný zdravotný dôvod, napríklad nevoľnosť a podobne.
Čo všetko musia profesionálni vodiči zvlášť na takýchto dlhých trasách spĺňať?
Nielen pri dlhých, ale aj kratších cestách platia pomerne prísne predpisy, ktoré určuje Európska únia. Stanovujú presné počty hodín, po ktorých je potrebné robiť takzvané odpočinky, či už kratšie alebo dlhšie. To sa týka určite aj tejto trasy. Všetci profesionálni vodiči podliehajú aj prísnym zdravotným a psychologickým prehliadkam, ktoré musia podľa zákona absolvovať raz za päť rokov. Od veku 65 rokov musí vodič chodiť na prehliadky už dvakrát ročne. Každý šofér autobusu sa podľa legislatívy raz za dva roky musí zúčastniť školenia BOZP, v rámci ktorého prebieha aj školenie zo zákona o cestnej doprave. Vodiči sú tiež nepretržite doškoľovaní z interných predpisov.
Koľko povinných páuz musí mať šofér počas dňa?
Vodiči musia dodržiavať aj povinné odpočinky a fond pracovného času. Jeden šofér môže jazdiť najviac deväť hodín za deň, v rámci ktorých musí najneskôr po štyri a pol hodine spraviť 45-minútovú prestávku, ktorú môže rozložiť aj na dve po 30 a 15 minút.
Dvaja vodiči sú v autobuse preto, aby sa striedali. Po akých úsekoch sa za volantom menia?
Presne tak. Vodiči na diaľkových linkách sa musia striedať najneskôr po štyri a pol hodine, pri striedaní nemusia robiť 45-minútové prestávky a každý šofér môže denne jazdiť deväť hodín, maximálne dvakrát do týždňa desať hodín. Musia sa prestriedať, pretože inak, s jedným vodičom, sa cesta nedá spraviť. Sú trasy v Európe, na ktoré sa chodí aj s troma vodičmi.
Musí druhý vodič spať, keď prvý šoféruje?
Nemusí spať. Vodič je tiež iba človek a nemôžete ho prinútiť spať, ale za odpočinok sa považuje pokoj. Môže spať, podriemavať, ležať, ale nemal by vykonávať žiadnu činnosť ani obslužnú cestujúcim.
Ako je to s bezpečnostnými pásmi? Môžu v takýchto prípadoch cestujúcim zachrániť život?
Bezpečnostný pás je prvou zárukou zachovania zdravia v prípade prevrátenia autobusu. Takže je to absolútna nevyhnutnosť a povinnosť. Nie je vstave vodiča ani personálu skontrolovať, aby zakaždým bolo 30, 40, 50 cestujúcich pripútaných. Keď napríklad aj pasažier potrebuje ísť na toaletu alebo niečo podobné, tak potom, ako sa vráti na miesto, by sa mal opätovne pripútať. V každom prípade požadujeme od cestujúcich, aby boli pripútaní. Každý vodič by to mal vedieť a žiadať. Z hľadiska bezpečnosti odporúčame, aby si pás dal každý, spravidla aj pri prevrátení autobusu zabráni tomu, aby došlo k tomu najhoršiemu.
Vybrané havárie slovenských autobusov v zahraničí
13. decembra 2004 – Šesť mŕtvych a šesť zranených si vyžiadala nehoda na diaľnici neďaleko Brna. Do slovenského autobusu, ktorý vychádzal z odpočívadla, narazil zozadu kamión.
3. septembra 2007 – K nehode vozidla s poľskou štátnou poznávacou značkou, ktoré mala prenajaté slovenská cestovná kancelária, došlo krátko po polnoci neďaleko rumunského mesta Giurgiu. Autobus smerujúci do Bulharska zišiel z cesty a spadol do priekopy. Výsledky vyšetrovania ukázali, že vozidlo išlo bez prestávky minimálne desať hodín a vodič zrejme za volantom zaspal. Obeťami boli manželia zo SR, ktorí išli na svadobnú cestu, a poľský vodič. Zranilo sa 11 slovenských občanov, z toho dvaja vážne.
7. septembra 2008 – Štrnásť slovenských turistov zahynulo a 30 sa zranilo pri dopravnej nehode na chorvátskej diaľnici medzi mestami Gospič a Lovinac. Autobus s dovolenkármi z Košíc mieril do prímorského mesta Vodice. Pri veľkej rýchlosti zišiel z cesty a narazil do mostného piliera. Na následky zranení zomreli koncom roka ešte dve ženy. Príčinou nehody bol údajne mikrospánok. Ide o najväčšie autobusové nešťastie, ktoré postihlo Slovákov.
21. júna 2009 – Slovenskí stredoškoláci sa vracali z výletu v Taliansku. V rakúskom regióne Štajersko zišiel autobus z diaľnice a prevrátil sa. Spolu cestovalo autobusom 48 ľudí, z toho sa pri havárii 34 zranilo. Vodič podľa agentúry APA polícii povedal, že zaspal za volantom.
5. augusta 2009 – Do autobusu, v ktorom cestovalo 33 ľudí, vrazil rumunský kamión, ktorý vozidlu plnému Slovákov skrížil cestu. Vodič stačil zabrániť čelnej zrážke tým, že strhol autobus z cesty do poľa. Zranených bolo 12 cestujúcich.
1. júla 2013 – Na rumunskej ceste havaroval autobus plný slovenských občanov vracajúcich sa z dovolenky v Bulharsku. Z 24 ľudí sa zranili dvaja. Nehodu zapríčinil neďaleko mesta Deva pes, ktorý vbehol autobusu do cesty a vodič v snahe vyhnúť sa mu zišiel z cesty.