Mimoriadna schôdza by sa mala uskutočniť tento štvrtok. „Je veľa otáznikov. Kauza Ladislava Bašternáka sa ďalej vyšetruje. Pre odstúpenie Kaliňáka z funkcie chýbajú dôkazy,“ povedal v utorok po rokovaní koaličnej rady šéf Mostu-Híd Béla Bugár.
Minister vnútra bude čeliť už druhému pokusu o jeho odvolanie za posledné dva týždne. Opozícia sa ho už dlhšie snaží spojiť s podnikateľom Ladislavom Bašternákom, ktorý je spájaný s kauzou fiktívnych vratiek na DPH. Podozrenie z daňového podvodu v súvislosti s Bašternákom vyšetrovateľ raz zamietol. Po dvoch rokoch sa kauza opäť otvorila.
Most-Híd považuje pochybnosti o úmyselnom nevyšetrení možných daňových podvodov za vážne. Tvrdí, že ak k tomu dochádza, treba zmeniť systém. Preto na utorkovú koaličnú radu prišiel Bugár s návrhmi opatrení, ktoré zasahujú do viacerých zákonov. Líder strany očakáva, že by mohli byť prijaté už túto jeseň.
V prvom rade chce nezávislejšie postavenie policajného prezidenta, vznik špeciálneho odboru na Generálnej prokuratúre, ktorý by dozeral na činnosť policajnej inšpekcie. Žiada tiež preskúmanie rozhodnutí zastavených trestných konaní vo vybraných prípadoch či prijatie protischránkového zákona v podobe, ako ho pripravila ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka strany Lucia Žitňanská.
Najvyššieho policajného predstaviteľa by mal podľa Mostu-Híd vymenúvať do funkcie prezident republiky na návrh vlády. Ten by predložil minister vnútra po vypočutí v príslušnom výbore v parlamente. Dosiaľ šéfa policajtov vymenúva minister vnútra. Podľa Bugára je dôležité, aby polícia podliehala väčšej kontrole a nový postup pri výbere policajného prezidenta má k tomu dopomôcť. „Našou úlohou je zmeniť systém tak, aby sme občanom navrátili dôveru v jeho fungovanie," povedal Bugár ešte minulú nedeľu v televízii TA3.
Podľa predsedu poslaneckého klubu Smeru Martina Glváča je otázne, či by mala policajného prezidenta vymenúvať hlava štátu a či má byť kontrola policajnej inšpekcie na prokuratúre alebo niekde inde. „Osobne si myslím, že by bolo asi nešťastné, aby to bol prezident bez ohľadu na to, kto ním je. My tie opatrenia budeme prijímať a v krátkom čase dospejeme k nejakému rozhodnutiu,“ poznamenal Glváč. Predseda Siete Radoslav Procházka hovorí, že vedenie Policajného zboru by mala vymenovať vláda s tým, že by výber podliehal verejnému vypočutiu na pôde parlamentného výboru. Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška pripomenul, že treba zvážiť, či pridávať ďalšiu kompetenciu hlave štátu. „V zásade je však zhoda na tom, že treba posilniť dôveru verejnosti k nezávislosti polície a je potrebné hľadať mechanizmy, ktoré by priamu väzbu medzi ministrom vnútra a šéfom polície prerušili,“ dodal Paška.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný podľa dosiaľ dostupných informácií veľký rozdiel v avizovanej zmene vymenovania policajného prezidenta nevidí. „Stále bude ťažisko výberu na ministrovi vnútra. Nie je ani opísané, aké kritériá budú na túto pozíciu, v momentálnej podobe to je teda nepostačujúce," poukázal. V zákone podľa neho budú musieť byť nastavené striktné kritériá, kto sa môže a nemôže stať policajným prezidentom. „Aby sa zmenili paragrafy, chce to komplexné prepracovanie," dodal a doplnil, že je nutné vyhotoviť celý postup pri výbere policajného prezidenta. Podľa Žitného nie je nutná ani zmena ohľadom vytvorenia nového odboru, keďže by stále podliehal Generálnej prokuratúre. „Nebude to nezávislý orgán. Zmena by bola neúčinná, znamenalo by to len duplikáciu iného odboru," objasnil analytik.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.