Pálenie vlajky EÚ sa vráti na začiatok

Prípad mestského policajta z Trnavy Mariána Mišúna, ktorý na verejnosti pred štyrmi rokmi pálil vlajku Európskej únie, sa vráti na okresný súd. Rozhodol tak Najvyšší súd, ktorý na základe dovolania zo strany obvineného preskúmal rozhodnutie okresného a krajského súdu.

13.07.2016 11:24 , aktualizované: 17:40
najvyssi sud, marian misun Foto: ,
Marián Mišún sa po súde obhajoval tým, že pálenie vlajky je sloboda prejavu, na ktorý má slobodný občan podľa ústavy nárok.
debata (102)

Bývalý policajt sa po súde obhajoval tým, že pálenie vlajky je sloboda prejavu, na ktorý má slobodný občan podľa ústavy nárok. „Všade v Európe sa obdobné veci robia a vôbec nie sú považované za trestné činy. Je to druh slobody prejavu, nikomu som neublížil ani nepoškodil,“ tvrdil krátko po rozhodnutí súdu Mišún. Ten spolu so Štefanom Potockým zapálil vlajku EÚ na záver protestného pochodu v Bratislave v novembri 2012. Okresný súd ich uznal za vinných z výtržníctva, pričom Mišúnovi vymeral pokutu 300 eur a Potockému ešte o 200 eur viac. Okrem toho dostali dvojročný zákaz pobytu v hlavnom meste. Proti rozsudku sa odvolali, ale Krajský súd v Bratislave v júni 2014 len mierne upravil rozsudok okresného súdu, keď Mišúnovi zrušil trest zákazu vstupu do Bratislavy.

Mišún vzápätí podal dovolanie na Najvyšší súd, na základe ktorého predseda senátu nariadil okresnému súdu, aby záležitosť znovu prerokoval s vysvetlením, že okresný a následne krajský súd odmietli vypočuť priamych očitých svedkov a vypočuli len zasahujúcich policajtov. Druhým pochybením bolo nenaplnenie skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva, čím sa rozhodnutie javí ako predčasné, a tým aj nezákonné.

Právnička a šéfka občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu Irena Bihariová vidí ako pozitívum na rozhodnutí Najvyššieho súdu predovšetkým tú skutočnosť, že sa ním môže raz a navždy umlčať martýrska póza extrémistov. „Teraz aspoň odpadajú dôvody pre ich časté výkriky o štáte, ktorý potláča ich práva, prenasleduje ich a obmedzuje slobodu prejavu,“ povedala a zároveň poukázala na paradox, že sa takejto súdnej dôslednosti bežne nedovolajú ani obete trestných činov extrémizmu. „Ak by súdy nižšieho stupňa opätovne rozhodli o trestnej zodpovednosti Mišúna, vďaka rozhodnutiu Najvyššieho súdu sa už nemôže skrývať za svoju obľúbenú mučenícku pózu,“ uzavrela právnička.

Pálenie vlajky nie je jediným kontroverzným prípadom bývalého mestského policajta. Polícia sa zaoberá aj politickým bilbordom, na ktorom okrem tvárí Mišúna a extrémistu Mariána Magáta bol aj výrazný bielo-červený nápis „Zatočíme s asociálmi a politickými zlodejmi. Pošleme ich do pracovných táborov“, pričom obaja kandidovali do Národnej rady za Kotlebovu ĽS NS. V akom štádiu je stíhanie tohto prípadu, Mišún povedať nevedel.

Po rozhodnutí Najvyššieho súdu Mišún uviedol, že sa v budúcnosti plánuje vrátiť k mestskému policajnému zboru, pričom bude od štátu žiadať aj odškodnenie. Momentálne je asistentom poslanca parlamentu Martina Beluského z ĽS NS.

Agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

102 debata chyba
Viac na túto tému: #Najvyšší súd #rozsudok #Marián Mišún