Ako vnímate dianie po zmarenom prevrate v Turecku?
Ak niekomu tento puč prospel, tak je to súčasný prezident Erdogan. Tam je to celkom evidentné. Niekde vzadu číhajú konšpiračné teórie, že to vymyslel sám a sám nasadil ľudí strednej vojenskej štruktúry, ale to sa nedá dokázať. V každom prípade, vývoj v Turecku je taký, že bude stále vnímané ako krajina, ktorá má legálnu a legitímnu vládu. Koniec koncov, proti pučistom sa postavili všetky západné štáty, všetky krajiny NATO aj Európskej únie priamo či nepriamo. Ale Turecko tým preukázalo, že nie je schopné udržať vnútornú stabilitu, čo mu môže veľmi vážne poškodiť v už tak pošramotených ambíciách a úsiliach o vstup do Európskej únie.
Je masové zatýkanie vrátane sudcov a prokurátorov vhodnou reakciou?
Nie je to prekvapivá reakcia, keďže vieme, že Turecko je krajinou, ktorá má na
Foto: Ivan Majerský, Pravda
počet obyvateľstva najvyššie číslo uväznených novinárov. Nie preto, že by spáchali nejaký trestný čin, ale jednoducho preto, že písali kritické články o súčasnej vláde alebo súčasnom vládnutí. Takže toto sa dalo očakávať a samozrejme sa ponúka teória, že to prezident Erdogan zmanažoval sám, tak, aby si ponechal lojalitu špičiek armády, najmä tých vysoko sofistikovaných ozbrojených a aby sa potom mohol zbaviť na základe obvinenia z vlastizrady aj tých ľudí, ktorí nesúhlasia s jeho vládou.
Takže sú tieto kroky až účelové?
Nič sa nedá dokázať. Teraz je turecký prezident hrdina trestajúci ľudí, ktorých sám nazval teroristami, čo je pojem, ktorý samozrejme zarezonuje v západných krajinách po udalostiach vo Francúzsku, v Belgicku a predtým v Rusku. Vyzerá to tak, že ako víťaz a posilnený vyjde z puču Erdogan. Či to zosnoval sám, nevieme a ani sa to nedozvieme.
Dá sa predpokladať, že trestaním za puč prezident zakrýva aj vyrovnávanie si účtov so svojimi kritikmi?
Toto je jednoznačné. Turecko bolo na ceste k demokracii. Hoci Erdogan stále usiloval o vstup do Európskej únie, postup k demokracii bol de facto stopnutý. V každom prípade puč poslúžil prezidentovi, aby sa zbavil kritikov svojej vlády. Využil situáciu, aby sa zbavil svojich protivníkov nielen vo vojenskom velení. Okamžite ohlásil čistky, zatkol niekoľko tisíc ľudí, ale patria tam aj sudcovia a prokurátori, ktorí ťažko mohli mať s týmto pučom niečo spoločné.
Erdogan sa snaží presadiť prezidentský systém. Je teraz bližšie k svojej vízii?
Jednoznačne. Prezident sa vďaka tomuto puču, či už bol zosnovaný ním alebo nie, dostal do pozície, keď ho aj tá časť národa, ktorá ho predtým odsudzovala, zväčša mladí a vzdelaní ľudia, začne podporovať preto, že národ si už nepraje nijakú ďalšiu vojenskú vládu. Puče boli tri plus dva také pokusné a v roku 1997 si armáda vymohla odstúpenie premiéra. Mladí a ambiciózni Turci chcú ísť do Európskej únie, chcú zrušenie víz, ku ktorému teraz až tak jednoducho zrejme nedôjde. Toto je ideálna možnosť pre prezidenta, aby sa v roli mučeníka postavil proti tým, ktorí majú iné názory ako on.
Dvere k bezvízovému styku s Európskou úniou sa teda pre Turkov zatvorili?
Bezvízový styk to posunulo podľa mňa skôr do neurčita. Myslím si, že nehrozí zrušenie vízovej povinnosti, pretože Európa bude argumentovať tým, že Turecko je nestabilná krajina. Sú tri faktory, ktoré pracujú proti bezvízovému styku. Prvým je otázka ilegálnej migrácie, ďalej problém, že Turecko bolo vojenskou diktatúrou, čo už, ako sa zdá, nie je. Tretia vec, na ktorú Európska únia, ktorá nechce bezvízový styk, bude apelovať, je to, že Turecko nedokázalo ustrážiť vnútroštátnu stabilitu. Je to o určitom obchode. Európa potrebuje Turecko kvôli migrácii. Turecko sa chce aspoň v časti mladších, vzdelanejších, progresívnejších, ekonomicky mysliacich ľudí priblížiť k Európe. Toto bude otázkou rokovaní. Ale pochybnosti ohľadom členstva Turecka v NATO, či už by sa ujala moci vojenská chunta alebo nie, neprichádzajú do úvahy, pretože krajina je pevným členom aliancie a je jeho takzvaným južným krídlom proti hrozbe, ktorá prichádza z juhu. Pre NATO nie je problém, keby tam bola vojenská vláda alebo zostane Erdoganova vláda. Nejde o problém pre NATO, ale pre Európsku úniu.
Aký môžu mať udalosti posledných dní v Turecku vplyv na Európu a na Slovensko?
Na Slovensko budú mať tieto udalosti malý vplyv, keďže je celkom ďaleko od tureckého epicentra. Pre samotnú Európu je to možno aj vítané, pretože odmietla Turecko pri vstupných rokovaniach, tie sa začali už v roku 2005. Za tých už takmer 12 rokov od začiatku rokovaní Turecko bolo schopné uzavrieť jednu kapitolu z celkovo viac ako tridsiatich. Keby sme si to aritmeticky zrátali, ak by išlo Turecko takýmto tempom, tak sa stane členom únie o plus-mínus 300 rokov. Európskou úniou bolo odmietnuté v minulosti práve s ohľadom na porušovanie ľudských práv a neschopnosť vyrokovať zvyšné kapitoly európskej legislatívy. Prevrat môže byť pre tých, ktorí sú v Európe proti vstupu Turecka a ich počet narastá, ďalším argumentom.
Ako ovplyvní zmarený puč našu zahraničnú politiku?
Slovensko sa vyjadrilo ústami premiéra, tým, že sa postavilo za legitímnu a legálnu tureckú vládu, konkrétne za prezidenta Erdogana. Myslím si, že Slovensko bude v tejto línii pokračovať.
Aj vtedy, ak sa čistky v Turecku zvrhnú?
Čistky sa už zvrhli najmä v oblasti ľudských práv. Ak by sa situácia zvrtla do takej miery, že by tam bolo preukázané mučenie väzňov, neľudské zaobchádzanie, tak by to Európska únia, samozrejme, kritizovala a Slovensko by išlo v tomto prúde. Nejakú samostatnú aktivitu tu neočakávam. Slovensko sa ťažko postaví proti všeobecnému prúdu, ktorý prichádza z Európskej únie, poprípade z NATO. Únia aj NATO ako celok sa postavili za súčasnú vládu a proti vojenskému puču. Slovensku neostáva nič iné, ako s tým súhlasiť, či chce alebo nechce. Ale myslím si, že pre Slovensko je výhodnejšie také Turecko, s ktorým sa dá rokovať na demokratickej báze. Tento slovenský postoj má logiku.