Opitých vodičov neubúda, spôsobili aj viac nehôd

Dokazujú to aj údaje za sedem mesiacov tohto roka, ktoré sa podarilo získať denníku Pravda. Podgurážení vodiči zavinili o 17 zrážok viac ako za rovnaké obdobie vlaňajška. Polícia síce hovorí, že je naklonená zmenám, zatiaľ však žiadne nechystá.

Pri spomínanej nehode zomrela nevinná mladá žena, ďalšia je ťažko zranená a muž, ktorý v sobotu ráno išiel s nimi po chodníku v Kráľovskom Chlmci, je zranený ľahko. Nešťastie má na svedomí vodič, ktorý nezvládol zákrutu a nabúral do nich. Pri dychovej skúške mu policajti namerali 1,67 promile, čo je už stredná opitosť. Takýto človek má výraznejšie narušenú psychomotoriku, poruchy koordinácie a zníženú pozornosť.

"Za sedem mesiacov tohto roka zavinilo dopravnú nehodu 782 vodičov pod vplyvom alkoholu, o život prišlo 16 osôb, ťažko sa zranilo 54,“ spresnila hovorkyňa policajného prezídia Denisa Baloghová. Najviac ich bolo v Bratislavskom, potom v Nitrianskom, Trnavskom a Prešovskom kraji. Opití šoféri tak spôsobili jednu desatinu všetkých havárií.

zväčšiť

web, autonehody

Alarmujúce tiež je, že od januára do konca júla nachytali policajti až 5 300 vodičov, u ktorých bolo zistené požitie alkoholu. Koľko ich skutočne vyrazilo na cesty opitých, je ťažko vôbec odhadovať. Pozitívne na týchto štatistikách je len to, že v júli, teda prvý prázdninový mesiac, nafúkalo nad jedno promile o 50 šoférov menej ako za rovnaké obdobie vlaňajška. Bolo ich 456.

Aj dopravný analytik Jozef Drahovský upozorňuje, že na cestách je vodičov, ktorí jazdia pod vplyvom alkoholu, určite viac. „Štatistika je zostavovaná z odhalených prípadov. Keď si pozriete čísla spred niekoľkých rokov, nárast je od určitého roku oveľa vyšší. Je to spôsobené častejšími kontrolami, vďaka ktorým policajné hliadky odhalili viac podnapitých vodičov,“ vysvetľuje analytik s tým, že presné čísla sa zistiť nedajú.

V súčasnosti sa podľa zákona odlišujú dva druhy opitých vodičov. Tí, ktorým namerali alkohol pod jedno promile, a tí nad jedno promile alkoholu. V prvom prípade môže vodič dostať pokutu od 150 do 800 eur a prísť o vodičský preukaz. V druhom prípade je to už trestný čin, o ktorom rozhoduje príslušný súd a vodič môže byť potrestaný až na dva roky.

Podľa Drahovského je nutné oddeliť tieto dva typy šoférov. „Pre vodičov, ktorí mali v dychovej skúške viac ako jedno promile, je podľa môjho názoru trest dostatočný. V dôsledku svojho konania môžu napríklad prísť aj o zamestnanie a podobne," tvrdí. Tých druhých treba rozlišovať a tiež trestať podľa toho, či majú v krvi zostatkový alkohol, alebo návykovú látku vedome užijú.  

Ukladanie trestov však závisí od konkrétneho prípadu a okolností s ním súvisiacich. Závisí napríklad aj od páchateľa, či sa na cestách previňuje pravidelne, alebo sa protiprávneho konania dopustil prvýkrát. Štatistiky o tom, aké tresty policajti či sudcovia uložia, nie sú k dispozícií. Často sa však prikláňajú skôr k dolnej možnej hranici.

Pravda už dlhodobo upozorňuje na problém opitých šoférov. Ešte začiatkom minulého roku pripustilo aj ministerstvo vnútra, že bude rozmýšľať o prísnejších sankciách. Ako jeden z trestov bolo v hre aj dočasné zhabanie auta do zaplatenia pokuty. Neboli by sme prvým štátom, ktorý by postih využíval. Autá za určitých podmienok zhabú vodičom napríklad v Česku či v Dánsku.

Baloghová spresnila, že sa uvažovalo napríklad aj o zavedení alkotestov do povinnej výbavy auta, krátkodobých trestov 5 – 7 dní odňatia slobody za alkohol za volantom. Či sa v budúcnosti dočkáme niektorého z riešení, však nie je jasné. „V súčasnej dobe je predčasné hovoriť o konkrétnych záveroch, polícia sa však nebráni zmenám, ktoré by viedli k väčšej bezpečnosti na cestách,“ vyjadrila sa hovorkyňa.

Policajný zbor kontroluje hladinu alkoholu u vodiča pri každom zastavení. „Okrem bežného výkonu služby budú aj naďalej vykonávať pravidelne krajské a okresné riaditeľstvá Policajného zboru dopravno-bezpečnostné akcie zamerané na zistenie požitia alkoholu u vodičov motorových vozidiel,“ ozrejmila Baloghová. Kontroly podľa nej budú prebiehať predovšetkým na miestach, kde sa takí vodiči pohybujú relatívne často, „napríklad v okolí kultúrno-spoločenských podujatí v adekvátnych nočných a skorých ranných hodinách, na nehodových úsekoch a podobne“, vysvetľuje.

V niektorých štátoch Európskej únie je povolená istá hranica alkoholu v krvi na rozdiel od Slovenska, ktoré alkohol za volantom netoleruje vôbec. „Každá alternatíva má určité výhody a nevýhody. Podľa môjho názoru trestať hladiny alkoholu blízke nule je neadekvátne. Podľa slovenských zákonov by mal mať vodič hladinu v krvi 0,00, čo vedome často ani ovplyvniť nemôže,“ povedal Drahovský a dodáva, že mnohé potraviny robia falošnú signalizáciu a v takomto prípade vodič môže nafúkať, čo si však ani nemusí uvedomovať.