Informoval o tom programový koordinátor Poradne pre občianske a ľudské práva Štefan Ivanco, ktorá poskytla rómskemu chlapcovi bezplatnú právnu pomoc. Súd priznal mladému sťažovateľovi finančné odškodnenie 1 500 eur a právo na náhradu trov konania. Európsky súdny dvor v Štrasburgu vo svojom rozhodnutí konštatoval, že tvrdenia poškodeného chlapca o policajnom násilí boli dostatočne vierohodné na to, aby zodpovedné štátne orgány prípad dôsledne vyšetrili tak, ako ich k tomu zaväzuje tretí článok Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý hovorí, že nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
Európsky súd v Štrasburgu tiež zdôraznil, že práve nedostatky vo vyšetrovaní bývajú dôvodom, prečo prípady policajného násilia často nie je možné dokázať. Slovenské zodpovedné štátne orgány nepodnikli podľa súdu žiadne kroky s cieľom vysporiadať sa s rozpormi vo výpovediach sťažovateľa a príslušníkov polície. Podotkol tiež, že niektorým tvrdeniam sťažovateľa uvádzaným v jeho trestnom oznámení zodpovedné štátne orgány vôbec nevenovali pozornosť.
Rozhodnutie sa týka prípadu vtedy 16-ročného rómskeho chlapca, ktorého spolu s ďalšími dvoma rómskymi chlapcami zadržali 18. decembra 2010 príslušníci obvodného oddelenia polície a odviedli na policajnú stanicu v jednej z obcí v okolí Košíc. Tam ich podľa výpovede 16-ročného chlapca zadržiavali počas nasledujúcej noci približne trinásť hodín. Za ten čas na nich policajti vyvíjali fyzický a psychický nátlak a nútili ich, aby sa priznali k trestnej činnosti, ktorej sa údajne dopustili. Zadržaných chlapcov bili dlaňami a päsťami, čím im spôsobili zranenia s dobou liečenia do siedmich dní. Počas celej doby policajného zadržania si zároveň chlapci nemohli sadnúť ani ľahnúť a nedostali žiadne jedlo ani vodu.
Poškodený chlapec podal v zastúpení svojej matky začiatkom januára 2011 trestné oznámenie Sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR a žiadal o vyšetrenie celého incidentu. Vyšetrovateľ inšpekcie vypočul poškodeného chlapca a dvoch príslušníkov polície, ktorí chlapca na policajnej stanici zadržiavali a trestné oznámenie odmietol ako zjavne nedôvodné. Konštatoval, že príslušníci polície sa násilia nedopustili a preto nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
„Proti rozhodnutiu vyšetrovateľa podal poškodený sťažnosť prokurátorovi vtedajšej Vojenskej obvodnej prokuratúry, ktorý vykonával formálny dohľad nad vyšetrovaním, no neúspešne,“ uviedol Ivanco s tým, že následne jeho podnety na preskúmanie zákonnosti postupu policajtov v konaní a vydaných rozhodnutí zamietli aj vtedajšia Vyššia vojenská prokuratúra a Generálna prokuratúra SR. Poškodený neuspel ani s ústavnou sťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý jeho sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol.
Po vyčerpaní všetkých dostupných vnútroštátnych právnych prostriedkov preto podal v októbri 2012 sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, v ktorej namietal porušenie jeho práv, ktoré mu garantuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dvadsiatehošiesteho júla tohto roku Európsky súdny dvor pre ľudské práva jeho sťažnosti v časti vyhovel. Rozhodol, že zodpovedné štátne orgány nedostatočne vyšetrili policajné násilie voči sťažovateľovi, čím porušili jeho garantované právo na ochranu pred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním podľa tretieho článku Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
„Zodpovedné štátne orgány by mali konečne podniknúť rázne kroky na to, aby sa prípadom policajného násilia predišlo a mali by za každých okolností zabezpečiť naozaj účinné vyšetrovanie a potrestania páchateľov v prípade, že sa taký prípad vyskytne,“ uviedla právna zástupkyňa poškodeného Vanda Durbáková.
„Rozhodnutie Európskeho súdu v tomto prípade nie je žiadnym prekvapením. Slovensko je dlhodobo kritizované zo strany mnohých medzinárodných inštitúcií za pretrvávajúce prejavy policajnej brutality voči príslušníkom/-čkam rómskej menšiny u nás aj za nedostatky vo vyšetrovaní takýchto prípadov,“ dodal Ivanco s tým, že vyšetrovanie prípadov násilnej trestnej činnosti príslušníkov polície musí prejsť zásadnou zmenou a musí sa výrazne posilniť jeho kvalita a nezávislosť. Orgány činné v trestnom konaní majú podľa Ivanca v súčasnosti na stole viacero ďalších prípadov možného policajného násilia.