Predseda Mostu Béla Bugár počas víkendu po rokovaní republikovej rady strany povedal, že daň z dividend bude buď nižšia, alebo neprejde vôbec. Je to druhý spor v koalícii, keď predtým nesúhlasila so snahou Smeru zvýšiť koncesionárske poplatky za rozhlas a televíziu a skvalitniť vďaka tomu vysielanie. V prípade dividend ide však skôr o spor ľavicového a pravicového pohľadu na fungovanie štátu. Pravicový Most-Híd sa zastáva veľkých investorov. Daň z dividend by zasiahla najmä banky, energetiku, ale aj farmaceutické firmy.
„Vyjadrujeme znepokojenie nad pripravovanou zmenou zákona o zdaňovaní dividend, to je podľa mňa negatívny dopad na podnikateľov. Budeme iniciovať ďalšie rokovania,“ vyhlásil Bugár. Chce hovoriť o možnosti znížiť navrhovaných 15 percent. Lídrovi Mostu-Híd sa tiež nepáči, že novela zákona by sa mala dotknúť iba slovenských podnikateľov.
V Smere sú napriek Bugárovým vyhláseniam pokojní. „Žiadna koaličná kríza sa nekoná, je pripravený variant aj s nižšou sadzbou dane z dividend,“ povedal včera Pravde zdroj blízky Smeru. Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády tvrdil, že sa len doťahujú isté veci. . „Môžem potvrdiť, dane z dividend budú. Je málo krajín, ktoré nemajú daň z dividend, my ju zavedieme,“ podotkol premiér s tým, že sa objavili len technické pripomienky.
Nezhody vo vládnom zoskupení v tejto veci možno podľa politológa Michala Horského chápať do istej miery aj ako posun v mocenskej rovnováhe koaličných partnerov. „Faktom je, že Most-Híd sa cíti byť pravicovou stranou, ktorá obhajuje záujmy podnikateľov a stredných vrstiev. Aj preto zrejme problematizuje schválenie novely zákona o dani z príjmov. Zdá sa, že rozhodujúce slovo môže mať SNS. V prípade, že sa pridá na stranu ministra financií Petra Kažimíra, tak Béla Bugár bude musieť ustúpiť. Do úvahy prichádza aj opačný scenár, ak sa SNS spojí v tejto veci s Mostom-Híd, ustúpiť bude musieť rezortný šéf financií,“ mienil politológ.
V minulosti sa stávalo, že ak v rámci koalícií jedna strana zmenila názor, tak následný výpadok v štátnom rozpočte išiel na úkor jej rezortov. Či Most-Híd peniaze z dane z dividend, s ktorými minister financií Peter Kažimír (Smer) už počítal v rozpočte, nájde vo svojich rezortoch životného prostredia, spravodlivosti alebo najnovšie v doprave, nie je jasné. Ak sa peniaze neušetria inde alebo sa nezvýši iná daň, bol by bez dane z dividend ohrozený cieľ do roku 2019 mať vyrovnaný rozpočet, čím sa má znižovať verejný dlh pre budúce generácie.
Daň z dividend je zásadnou aj v boji proti znižovaniu príjmovej nerovnosti. Kým mnohým domácnostiam sa len veľmi pomaly zvyšuje životná úroveň, firmy so zahraničnou účasťou odlievajú ročne zo Slovenska najmä cez dividendy viac ako 2 miliardy eur. Na ilustráciu, na zvýšenie dôchodkov o 8,2 eura mesačne bude od januára 2017 potrebných asi 130 miliónov eur.
Už programové vyhlásenie vlády ukázalo, že program kabinetu je skôr pravicový ako ľavicový. Smer sa vzdal ďalšieho znižovania odvodov a rastu platov pre ľudí s nižšími a strednými príjmami a ustúpil aj od ďalšieho znižovania DPH na potraviny. Presadil si zároveň, že naďalej zostali vlaky zadarmo pre študentov a penzistov, dlhodobo nezamestnaní môžu po nájdení si práce poberať určitý čas súbežne dávky aj plat a zvyšuje sa aj minimálna mzda zo 405 na 435 eur.
Pravica si vydobyla zrušenie firemných daňových licencií a tiež pokles dane z príjmu firiem z 22 na 21 percent. Smer čelil kritike, že sa ďalej neznižujú odvody pre zamestnancov, čo Kažimír komentoval tak, že je to dané výsledkom volieb. Most-Híd bol zase kritizovaný za to, že nepresadil viac zmien v prospech firiem. Daň z dividend nebola predmetom programového vyhlásenia vlády, ale koalícia sa nej dohodla neskôr v rámci plnenia dodatočných sľubov pre penzistov a učiteľov.