Parížska dohoda nadobudne právoplatnosť v 30. deň po dni, keď najmenej 55 zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii u depozitára. V sobotu 10. septembra tak spravili USA a Čína. Spolu s nimi ju ratifikovalo 27 krajín, ktoré predstavujú 39 percent globálnych emisií. Ďalších 32 krajín, ktoré spolu predstavujú vyše 20 percent emisií, deklarovalo, že to chce urobiť ešte tento rok. Ak nadobudne dohoda platnosť ešte predtým, než by ju stihla ratifikovať Európska únia, tak by sa spolu so svojimi členskými štátmi nemohla podieľať na rozhodovaní o dôležitých otázkach jej implementácie.
Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015. Európska únia ju spolu s najvyššími predstaviteľmi členských štátov podpísala na slávnostnej ceremónii 22. apríla 2016 v New Yorku. Jej dlhodobým cieľom je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia, podľa možnosti výrazne pod túto hodnotu, v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. V druhej polovici storočia by mal nastať stav, keď sa vypustí len toľko emisií, koľko bude schopná príroda spotrebovať, aby sa dosiahla klimatická neutralita. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie. Parížska dohoda zaväzuje každú krajinu vrátane Slovenska k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Záväzky jednotlivých štátov, ktoré nie sú súčasťou dohody, majú byť každých päť rokov preverované a posilňované.
Opozičné návrhy neprešli do druhého číania
Z balíka opozičných návrhov zákonov z dielne politickej strany SaS však poslanci ani jeden neposunuli do druhého čítania. Poslanci zo SaS Anna Zemanová a Martin Klus predložili do parlamentu novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V súčasnosti, keď dochádza k zmene klímy, je veľmi dôležité prispôsobenie hospodárenia v lesoch. To má dopady na stabilitu svahov aj protipožiarnu funkciu, povedala dnes v parlamente Zemanová.
Zemanová a Klus chceli druhým návrhom odstrániť nedostatky zo zákona o vodách. Prax podľa nich ukázala, že drobní odberatelia podzemnej vody zbytočne podstupujú zaťažujúci administratívny proces. Novela vodného zákona podľa opozičnej dvojice poslancov reagovala na prax, ktorá preukázala nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona. Návrh mal napraviť nedostatok súčasnej zákonnej úpravy, podľa ktorej musia aj drobní odberatelia podzemnej vody získať rozhodnutie ministerstva životného prostredia o schválení záverečnej správy. Uvedenou povinnosťou je aj nadmieru zahltená Komisia pre klasifikáciu zdrojov a zásob podzemných vôd, ktorá musí ku každej správe vykonávať oponentúru a podklad pre vydanie rozhodnutia.
Návrh zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody predložili na rokovanie NR SR poslanci Anna Zemanová, Martin Klus, Vladimír Sloboda a Ondrej Dostál z SaS. Navrhovaná novela zákona mala ambíciu zakotviť v slovenskom právnom poriadku povinnosť poskytovať slovenské technické normy bezplatne. V súčasnosti je však prístup k týmto normám spoplatnený a to aj napriek tomu, že aj právny poriadok na slovenské technické normy priamo odkazuje.