Politici Smeru sa k Zalovi veľmi nechceli vyjadrovať. „Neviem o tom, že má odísť zo strany alebo má mať pozastavené členstvo. Zatiaľ som takúto oficiálnu informáciu nedostal, keď ju budem mať, tak sa vyjadrím,“ povedal poslanec Národnej rady a bratislavský krajský šéf strany Martin Glváč. Ďalší poslanec Vladimír Faič, ktorý je aj šéfom zboru poradcov premiéra Roberta Fica, tiež šetril slovami. „Ja som sa s Borisom Zalom nerozprával už možno rok. Nepoznám jeho názory,“ poznamenal Faič.
V prostredí Smeru sa hovorí, že pozastavenie členstva v prípade Zalu nie je ani možné. Podľa straníckych stanov sa tento inštitút uplatňuje vtedy, ak je člen strany ustanovený do štátnej alebo verejnej funkcie, pri ktorej členstvo vylučuje všeobecne záväzný právny predpis. Stanovy však poznajú prerušenie členstva zo zdravotných alebo závažných osobných dôvodov. Z doterajších vyjadrení Zalu je skôr zrejmé, že jeho dôvody by boli politické. Verejne sa totiž netají výhradami k politike strany.
Podľa politológa Michala Horského faktom je, že Zala bol začiatkom 90. rokov lídrom Sociálnodemokratickej strany Slovenska, ktorá oslovovala len malé percento ľudí, a preto sa nedokázala dostať do parlamentu. „Ohlasovať prípadné pozastavenie členstva je gól do vládnej bránky. Ak má Boris Zala ideu, ktorú chce uplatniť v Smere, ktorý pomáhal zakladať, tak by mal menej času venovať bruselskej politike a viac členskej základni a programovým grémiám vo vlastnej strane najmä v tomto zlomovom období,“ uviedol Horský.
Glváč poznamenal, že jeho stranícky kolega Zala volí neštandardné riešenia. „Presadzujem názor, že kritika a diskusia majú byť na straníckom fóre. Je člen predsedníctva a nikdy som od neho kritické slová na predsedníctve alebo na snemoch nepočul. Takže ma to dosť prekvapuje, že volí tento spôsob. Možno je za tým niečo iné,“ mieni Glváč.
Ešte cez leto pre časopis .týždeň Zala povedal, že Smer sa tlačí do podobného priestoru ako SNS, ale priestor liberálov, ľavých liberálov, sociálnych demokratov, zelených a ľavičiarov je voľný. Myslí si, že by tento vyprázdnený priestor mali oslovovať ľudia zo Smeru, ktorí sa doteraz neprejavili.
Spoločne so Zalom aj ďalšia europoslankyňa za Smer Monika Flašíková-Beňová hovorí tiež o tom, že minister vnútra Robert Kaliňák by mal odísť z vlády pre kauzu podnikateľa Bašternáka. Podľa europoslankyne v Smere neprebieha ani diskusia o hodnotových veciach napríklad v oblasti zdravotníctva, sociálnej politiky či oblasti ľudských práv, ako je postavenie menšín. „Nemôžeme donekonečna hovoriť, že sú tu dôležitejšie problémy,“ povedala v piatok Pravde.
Flašíková-Beňová dodala, že aj o nej sa šíria informácie, že by mala opustiť Smer a kandidovať ako nezávislá kandidátka za županku, čo odmietla. „Nie nechcem kandidovať na županku a nechcem odísť zo Smeru. Zakladala som Smer, chcem, aby bol normálnou stranou a robil to, čo majú sociálnodemokratické strany robiť,“ uzavrela.
Predseda Smeru a premiér Robert Fico pred časom na oboch europoslancov reagoval, že v Bruseli stratili cit pre realitu.