K tomu, že mail s otázkou o zapojení do protestu existuje, sa priznal predseda policajných odborov Marián Magdoško. Išlo o internú komunikáciu medzi odborovým zväzom a zamestnancami.
„Informovali sme členov o tom, ako prebieha vyjednávanie o kolektívnej zmluve. Zároveň sme chceli zistiť, či by boli ochotní podporiť prípadný protest konfederácie odborých zväzov, ktorá za nás vyjednáva. Ak ho konfederácia zorganizuje, určite sa do neho zapojíme,“ povedal včera Pravde Magdoško.
Ústavný právnik Eduard Bárány však upozorňuje, že Ústava nedovoľuje policajtom štrajkovať, teda prestať pracovať. Vyjadriť svoju podporu konfederácii tak môžu iba v rámci voľného času. Ak by sa rozhodli protestovať symbolicky, napríklad nejakým označením na uniforme, mohli by to urobiť iba tak, aby neznížili vážnosť rovnošaty.
Rezort vnútra sa k situácii zatiaľ nevyjadruje, keďže kolektívne vyjednávania pokračujú. "Je predčasné a hypotetické vyjadrovať sa teraz k akýmkoľvek následným riešeniam,“ doplnil tlačový odbor ministerstva vnútra.
Takéto nálady sú reakciou na kolektívne vyjednávanie o výške platov na budúci rok pre pracovníkov štátnej a verejnej správy. Práve do tej druhej spadajú učitelia aj policajti. Konfederácia pre nich spočiatku žiadala zvýšenie miezd o 10 percent. Dvakrát však u vlády nepochodila.
Prvý raz jej ponúkla zvýšenie o 0,9 percenta a v pondelok zas 3 percentá. Konfederácia preto včera mimoriadne o situácii rokovala. „Listom sme požiadali Úrad vlády o ďalšie kolo rokovaní, predložíme im kompromisný návrh a po ich vyjadrení sa rozhodneme čo ďalej,“ zhrnula hovorkyňa konfederácie Martina Nemethová.
Odborová centrála sa rozhodla, že zníži svoje platové požiadavky. Presné číslo nechcela hovorkyňa Nemethová ešte povedať, upresnila však, že nepôjde o prudké zníženie. „Ak nám nebude vyhovené, zvolíme iné formy ako protest či štrajk,“ dodala hovorkyňa s tým, že s vládou by sa chceli stretnúť ešte tento týždeň.
Mimo kolektívnej zmluvy vyjednávajú samostatne školskí odborári. Tí by sa mali dnes stretnúť s ministrom školstva Petrom Plavčanom (nominant SNS). Na poslednom rokovaní zástupcovia vlády ponúkli zvýšenie platov o 3 percentá všetkým zamestnancom okrem učiteľov. Argumentovali tým, že pedagógom už tento rok platy rástli.
Šéf školských odborov Pavel Ondek hovorí, že naďalej požadujú 25-percentné zvyšovanie platov pre pedagogických a odborných zamestnancov. Minister školstva Peter Plavčan tvrdí, že rastu miezd je naklonený, všetko však závisí od ministerstva financií.
Školské odbory aj celá konfederácia sú presvedčení, že existuje priestor pre valorizáciu platov zamestnancov verejnej a štátnej správy. Poukazujú na pozitívny hospodársky vývoj či na vyššie daňové príjmy.
Snahu školských odborárov podporuje aj Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU). Návrh na trojpercentné zvýšenie miezd považuje Branislav Kočan z ISU za smiešny. „Je výsmechom nielen učiteľom, ale aj riaditeľom a všetkým odborným organizáciám, ktoré pôsobia v školstve,“ vyhlásil Kočan.
Iniciatíva od septembra začala so stupňovaným protestom. Pokračovať v ňom budú aj počas celého októbra s tým, že učitelia neodučia prvé štyri hodiny. Najbližší protest je naplánovaný na piatok 7. októbra. Posledný sa uskutočnil vo štvrtok 29. septembra, keď sa doň pridalo viac ako 2 000 pedagógov zo 190 škôl. Do protestov sa odbory zatiaľ nezapojili.
Odborári požadujú okrem iného previesť kompetencie v oblasti riadenia a financovania verejných škôl a školských zariadení výlučne do pôsobnosti ministerstva školstva. Navrhujú aj, aby do školstva išlo najmenej 6 percent HDP. Narásť majú podľa nich aj platy pedagogických a odborných zamestnancov.
Od roka 2017 by sa podľa nich mali zvýšiť o 25 percent a v ďalších rokoch každoročne o 10 percent. Taktiež sa snažia presadiť, aby sa tarifný plat v prvej platovej triede a v prvom platovom stupni nepedagogických zamestnancov dostal na úroveň aktuálnej minimálnej mzdy.
Prvé kolo rozhovorov, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň, bolo úspešné len čiastočne. Vyjednávači príslušných rezortov, zástupcov ZMOS, vyšších územných celkov aj odborárov sa minulý pondelok dohodli na skrátenom základnom pracovnom čase či na dĺžke dovolenky.
Obe kategórie by tak mali pracovať 37,5 hodiny týždenne a mať o týždeň dlhšie trvajúce voľno. V prípade učiteľov by malo ísť o 9 týždňov.
Problém však nastal pri miere zvyšovania platov. Školskí odborári trvali na 25-percentnom náraste miezd. Konfederácia odborových zväzov, ktorého sú školskí odborári súčasťou, zas navrhla 10-percentnú valorizáciu platov. Vláda im však nakoniec ponúkla minimálne navýšenie len o 0,9 percenta, čo je len výška odhadovanej inflácie v budúcom roku. To odborári odmietli.