Navyše popri financovaní priorít plánuje vláda už o tri roky dosiahnuť po prvý raz v histórií vyrovnaný rozpočet. Tým sa štát pripravuje na prípadný návrat krízy, keď by vankúš v podobe deficitu mohla vláda opäť nafúknuť bez toho, aby zaťažila ekonomiku. Za najväčšie rozbušky, ktoré by mohli priniesť krízu, sú vo svete považované – pomalší rast čínskej ekonomiky, víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách či brexit.
Rozdeľovať viac peňazí aj konsolidovať verejné financie slovenskej vláde nateraz umožňuje rozbehnutá domáca ekonomika zvyšujúca príjmy na daniach aj odvodoch. „Už v budúcom roku dosiahneme primárny prebytok. To znamená, že po odpočítaní nákladov na splácanie existujúcich dlhov vyberie štát po prvý raz viac peňazí, ako minie. To je potvrdením, že sme na správnej ceste k dosiahnutiu vyrovnaného hospodárenia,“ povedal minister financií Peter Kažimír. V tomto roku štát počíta s deficitom na úrovni 1,97 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a v budúcom roku na úrovni 1,29 percenta HDP. V roku 2018 má deficit klesnúť na 0,44 percenta HDP a vybrať viac peňazí ako minúť má vláda po prvý raz v histórií už v roku 2019. Znižovaním deficitov má postupne klesať aj celkový verejný dlh Slovenska, a to na úroveň 49,1 percenta HDP v roku 2019.
Vyrovnané hospodárenie štátu podporujú hlavne zamestnávatelia. Odbory zas viac preferujú razantnejšie zvyšovanie platov štátnych zamestnancov. Zatiaľ štát v budúcom roku počíta so zvyšovaním platov štátnych zamestnancov o tri percentá. Rokovania ale ešte nie sú uzatvorené a 350-tisíc zamestnancov štátu môže nakoniec dostať o niečo viac peňazí. V analýze slovenskej ekonomiky ministerstvo financií počíta so zvyšovaním priemernej mzdy zo súčasnej úrovne 908 eur na budúcoročných 940 eur za mesiac. „Rozpočet je postavený na budúcoročnom raste domácej ekonomiky o 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP),“ priblížil Kažimír. Budúcoročný rast je postavený na čoraz väčších nákupoch Slovákov, rastúcom vývoze automobilov a spúšťaní veľkých investícií ako výstavba bratislavského obchvatu či automobilového závodu Jaguar Land Rover.
V budúcom roku vláda počíta so znížením dane z príjmu podnikateľov zo súčasných 22 na 21 percent. Živnostníkom zas má pomôcť zvýšenie paušálnych výdavkov zo súčasných 40 na 60 percent. Zároveň sa aj zvýši nákladový strop z 5 040 na 20 000 eur. Toto opatrenie sa naplno prejaví až v roku 2018, keď príde aj k zrušeniu daňových licencií pre firmy. Vyššie dane v najbližších rokoch budú platiť len najziskovejšie podniky pôsobiace v oblasti nízkej konkurencie, firmy z oblasti hazardných hier a ľudia holdujúci fajčeniu cigariet.
Budúcoročný rozpočet nakoniec neobmedzí stavebnú prémiu. Pôvodne plánovala vládna trojkoalícia prideľovať štátnu prémiu vo výške 66,39 eura za rok len ľuďom s nižšími príjmami. Už v roku 2017 mali mať nárok na stavebnú prémiu len ľudia s platom do 1,3-násobku priemernej hrubej mzdy, čo je aktuálne 1171,3 eura v hrubom. Touto zmenou mal štátny rozpočet v roku 2017 ušetriť časť z 33 miliónov eur. Škrtanie stavebnej prémie sa však napokon zatiaľ odložilo.
Najnovšia daňová prognóza počíta v roku 2017 so zvýšením príjmov o 558 miliónov eur a v roku 2018 o 649 miliónov eur. „Novú prognózu ministerstva považujeme za realistickú,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Rozbehnutá slovenská ekonomika vytvára nové pracovné miesta, čo prináša do štátnej pokladnice viac peňazí na daniach a odvodoch. V budúcom roku tak viac peňazí dostanú takmer všetky ministerstvá.
Výrazne viac peňazí v budúcom roku dostane ministerstvo vnútra. Rezort zodpovedný za policajtov mal v tohtoročnom rozpočte plánované výdavky v sume 2,088 miliardy eur. V roku 2017 príde k nárastu výdavkov približne o 184 miliónov eur, na 2,272 miliardy eur. Nárast zdrojov súvisí s pripravovaným zvyšovaním platov, prijímaním nových zamestnancov, možnými tendrami na obstaranie novej výzbroje či s vysielaním policajtov na zahraničné operácie v súvislosti s migračnou krízou a bojom proti terorizmu.
Rezort práce mal v tohtoročnom rozpočte plánované výdavky vo výške 2,150 miliardy eur. Už v roku 2017 je plánované zvyšovanie výdavkov na 2,221 miliardy eur. V porovnaní s týmto rokom viac peňazí pôjde hlavne na spolufinancovanie projektov z eurofondov. Práve prostredníctvom európskych peňazí financuje štát rôzne projekty na zamestnanie ľudí bez práce. V budúcom roku sa ako novinka pripravuje zvýšenie sociálnych dávok pre ľudí nastupujúcich do práce. Poberanie sociálnych dávok popri zamestnaní má nezamestnaných motivovať opustiť systém sociálnych dávok a nastúpiť do zamestnania. Dnes majú ľudia minimálne rok bez práce po nástupe do zamestnania pol roka nárok na štátny príspevok vo výške 126,14 eura a ďalších 6 mesiacov sa suma zníži na 63,07 eura.
Zmeny, ktoré vyplývajú zo štátneho rozpočtu na rok 2017
- Platy učiteľov sa od septembra zvýšili o 6 %. Na rok 2017 vláda len pokryla daný nárast, podobne sa majú platy zvýšiť v roku 2018.
- Asi pol miliardy eur dá štát na prípravu závodu Jaguar Land Rover pri Nitre a na výkup pozemkov pod diaľničný obchvat Bratislavy.
- Rast paušálnych nákladov živnostníkov – Od roku 2017 stúpnu zo 40 na 60 %, strop sa dvihne z 5 040 eur/rok na 20 000 eur. Bežný živnostník si polepší o vyše 100 eur/mes.
- Dôchodky sa od januára 2017 zvýšia o 8,20 eura mesačne.
- Deficit verejných financií vstupujúci do dlhu má klesnúť z 2,97 % HDP v roku 2015 na 1,97 % v roku 2016 a následne k 1,29 % v roku 2017.
- Daň z príjmov firiem klesne z 22 na 21 percent, daňové licencie sa majú v roku 2018 zrušiť.
- Platy vo verejnej správe pôjdu hore zatiaľ o 4 % a podobne majú ísť hore platy aj v komerčnej sfére.
- Zachovanie osobitného odvodu pre regulované podniky a vyšší bankový odvod prinesú štátu v roku 2017 vyše 130 mil. eur.
- Malý akcionár s dividendami – Z dividend sa platí 14–percentný zdravotný odvod zo sumy do 51 480 eur. Od roku 2017 bude 7–percentná daň. Malý akcionár ušetrí tisíce eur.
- Veľký akcionár s dividendami – Teraz z dividend 10 miliónov eur odvedie štátu odvod len 7 207 eur. Zo 7–% dane zaplatí daň 700–tis. eur a príde tak o státisíce eur.
- Vyššia daň z tabaku zvýši príjmy štátu o 32 mil. eur. Škatuľka 20 ks cigariet zdražie o 10 až 20 centov.
- Ročná daň z jedného hracieho automatu stúpne z 5 000 na 5 500 eur, štát na tom získa 10 mil. eur.