Lajčák: Nebola vôľa vybrať generálneho tajomníka OSN z východnej Európy

Na kampani ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka na post šéfa OSN pracovalo približne desať ľudí z MZV, ktorí túto prácu vykonávali nad rámec svojich bežných povinností. Zároveň nemali na kampaň vyčlenený zvláštny rozpočet. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí a kandidát na post generálneho tajomníka OSN Miroslav Lajčák na piatkovej tlačovej besede.

07.10.2016 14:26
Miroslav Lajčák Foto: ,
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
debata (183)

„Nemali sme na kampaň vyčlenený zvláštny rozpočet, všetky výdavky boli súčasťou bežného rozpočtu rezortu, nemali sme prenajaté žiadne lobistické firmy ani PR agentúry ako niektorí iní kandidáti. Jednoducho sme sa spoľahli na vlastné sily a na vlastnú odbornosť a profesionalitu,“ povedal Lajčák.

To, že sa v stredajšej voľbe Bezpečnostnej rady OSN umiestnil na druhom mieste, označil za úspech slovenskej diplomacie. Verí, že táto skúsenosť pomôže Slovensku do budúcna a otvorí dvere aj ďalším diplomatom.

Lajčák, ktorý dostal podľa zdrojov z prostredia OSN červenú kartu od USA a Veľkej Británie, akceptuje, že nebola vôľa vybrať generálneho tajomníka z Východoeurópskej regionálnej skupiny. Dve vetá nepovažuje za prejav osobnej nedôvery, ale za súčasť taktického boja, ktorého výsledkom bolo zvolenie Antónia Guterresa.

Lajčák tvrdí, že v kampani mal tri identity. Je úradujúcim ministrom zahraničných vecí, šéfom diplomacie predsedníckej krajiny a kandidátom. „Moja kampaň nebola klasickou kampaňou. Všade som cestoval v týchto troch identitách. Viedol som bilaterálne rokovania, rokovania v mene EÚ a popritom som robil kampaň tým, že som robil svoju prácu,“ skonštatoval Lajčák s tým, že už na začiatku sa zhodol so svojím tímom na tom, že kampaň musí byť transparentná, pozitívna, čistá a korektná. Zároveň dodal, že kampaň bola obrovskou záťažou pre neho, jeho rodinu aj tím.

O Slovensku sa písalo v krajinách, kde ho doposiaľ neregistrovali

Kampaň sa podľa ministra podarila, hovorilo a písalo sa o Slovensku aj v krajinách, kde Slovensko v podstate doposiaľ ani neregistrovali. „Popritom sme presadzovali aj naše záujmy. Na viacero ciest som bral podnikateľov, v šiestich krajinách BR OSN som podpísal bilaterálne ekonomické dohody. Kampaň nám pomohla nájsť nových priateľov a otvorila možnosti pre rozvoj spolupráce,“ pokračoval Lajčák. Tieto skúsenosti podľa neho zúročia do budúcna, predstavujú výborný kapitál a otvoria dvere ďalším slovenským diplomatom.

Ponaučením pre našu regionálnu skupinu podľa Lajčáka je, že bolo potrebné sa lepšie skoordinovať. „Neboli sme dostatočne jednotní, dostatočne solidárni. Do veľkej miery prevážili individuálne záujmy nad záujmami regionálnej skupiny, aj keď sme si na začiatku sľubovali, že budeme podporovať tých, ktorí majú najväčšie šance, k tomu vlastne nikdy nedošlo,“ povedal Lajčák s tým, že niektorí kandidáti voči ostatným viedli negatívnu kampaň.

Podľa odborníkov takúto kampaň viedol Srb Vuk Jeremić, ktorý mal na kampaň 20-členný tím ľudí a asi 20 miliónov dolárov. Jeremić mal rovnaký počet podporných, negatívnych hlasov aj hlasov bez názoru, mal však o veto navyše, a teda skončil tretí. Dosť veľa chaosu do záverečnej fázy kampane priniesla aj neskorá nominácia druhej bulharskej kandidátky, eurokomisárky pre rozpočet Kristaliny Georgievy.

„Niekde bola predstavovaná ako oficiálna kandidátka Európskej únie. To dosť zneistilo niektorých členov Bezpečnostnej rady, aj keď v konečnom dôsledku na to doplatila Georgieva,“ pokračoval Lajčák.

Nepodporila celá V4

Priznal, že sú otázky, ktoré si možno postaviť aj vo vzťahu k Visegrádskej štvorke aj k Európskej únii. Lajčáka nepodporila celá V4. Maďarsko napríklad veľmi aktívne lobovalo za Georgievu, naopak, silnú podporu, čo Lajčák aj na tlačovej besede ocenil, sme mali od Českej republiky.

„Viacerí vrcholní predstavitelia EÚ prekročili svoje kompetencie, keď neskrývane prejavovali podporu kandidátke, ktorá vstúpila v poslednej fáze, napriek tomu, že v tej chvíli bolo v súťaži päť kandidátov z členských krajín EÚ,“ povedal Lajčák. Myslí si, že predstavitelia EÚ by nemali preferovať jedného kandidáta a mali by byť neutrálni. „Ale nepovažujem to za faktor, ktorý mne ublížil,“ dodal.

Priznal, na začiatku nad kandidatúrou neuvažoval

Ako Lajčák priznal, na začiatku nad kandidatúrou neuvažoval. „Až keď sa v svetových médiách začalo špekulovať o tom, kto z východnej Európy by mohol byť kandidátom a keď som videl v serióznych médiách a analýzach svoje meno, začal som sa nad tým zamýšľať. Radil som sa s ľuďmi v zahraničí aj doma a na základe povzbudzovania, ktorého sa mi dostalo, som prijal rozhodnutie. Prijal som ho až po tom, keď som si bol úplne istý, že moja kandidatúra negatívne neovplyvní prípravu slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie,“ vysvetlil Lajčák.

Predsedníctvo Lajčák považuje za svoju prioritu a myslí si, že je pripravené kvalitne. Priznal, že by považoval za neúctu voči slovenskej diplomacii, ak by Slovensko nebolo zastúpené v boji o kreslo šéfa OSN. Lajčák sa za podporu poďakoval Grécku, krajinám BR OSN, ktoré ho podporovali a ústavným činiteľom SR, ktorí mu pomáhali, celej slovenskej diplomacii, ale aj širokej verejnosti a rodine, ktorá si to podľa jeho vlastných slov „odskákala možno najviac“. Lajčák verí, že Slovensku neurobil hanbu.

Verí, že Slovensku neurobil hanbu

Miroslav Lajčák dostal v stredajšej voľbe v Bezpečnostnej rade OSN sedem pozitívnych, šesť negatívnych hlasov, pričom z toho boli dve červené karty a dva hlasy boli bez názoru. Vo štvrtok BR OSN oficiálne odporučila Valnému zhromaždeniu schváliť Portugalčana Antónia Guterresa. Hlasovaniu, v ktorom si stáli členovia BR OSN – USA, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko a Čína mohli uplatniť právo veta, predchádzalo päť indikatívnych hlasovaní.

V tých sa Lajčák umiestnil raz v strede rebríčka, raz na predposlednom mieste, dvakrát za sebou skončil druhý a raz tretí. Pred voľbou sa predpokladalo, že Rusko by mohlo udeliť červenú kartu Guterresovi. Rusko nemá svojho človeka na žiadnom význam poste v newyorskej centrále. Ako Lajčák odpovedal, neprekvapilo by ho, ak by teraz nejakú pozíciu dostali.

Tohtoročný výber budúceho generálneho tajomníka sa uskutočnil bezprecedentným spôsobom – kandidáti absolvovali tzv. hearingy, čiže vypočutia, takisto museli predstaviť svoju víziu, ako by chceli viesť organizáciu. O tento post bojovalo spolu 13 kandidátov, pričom v priebehu výberu traja odstúpili. Sedem bolo žien, šesť mužov. Deväť kandidátov bolo z našej, Východoeurópskej regionálnej skupiny. Šéfom OSN ešte nikdy nebol zástupca z tohto regiónu, nebola ním ani žena.

Ak Guterresa odobrí Valné zhromaždenie, ujme sa funkcie 1. januára 2017. Po dvoch funkčných obdobiach tak vystrieda Juhokórejčana Pan Ki-muna. Na to, aby ho BR OSN mohla odporučiť, potreboval získať deväť pozitívnych hlasov a žiadne veto. Guterresa podporilo 13 z 15 krajín, dve svoj názor nevyjadrili.

183 debata chyba
Viac na túto tému: #Miroslav Lajčák #generálny tajomník OSN
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy