Nezáujem o župy má vytrhnúť z biedy spojenie volieb

Vyrieši dramatický nezáujem ľudí o župné voľby ich spojenie s komunálnymi? Navrhuje to Smer a zvyšok koalície s tým podľa zistení Pravdy súhlasí. Rovnako by bola za aj časť opozície. Čoskoro by o návrhu mala rokovať koaličná rada a na program parlamentu by sa mal dostať už na novembrovej schôdzi. Ak zmena, na ktorú je potrebný súhlas 90 poslancov, prejde, platiť bude najskôr v roku 2022.

, 19.10.2016 07:00
parlamentné voľby, voľby, Foto: ,
Posledné župné voľby sa konali v roku 2013.
debata (9)

Už menšie šance na úspech má ďalší navrh Smeru, a to zrušiť dvojkolové voľby županov a nahradiť ich len jednokolovými. Na to stačí obyčajný zákon, SNS sa však tento zámer nepozdáva.

„Keď koaličná rada rozhodne, že áno, tak termín na podanie návrhu do parlamentu je 4. november," povedal Pravde predseda poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč.

Župné voľby sa majú konať na budúci rok, obecné v roku 2018. Ústavný zákon by určil, že funkčné obdobie budúcich županov a župných parlamentov by sa prechodne na jedno volebné obdobie predĺžilo o jeden rok a trvalo by tak päť rokov. Znamenalo by to, že v roku 2022 by občania mohli naraz vyberať županov i starostov, ako aj regionálne a miestne parlamenty. So spojením volieb nemá Most-Híd podľa jeho šéfa Bélu Bugára problém. O zmysluplnom riešení hovorí aj prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška. „Je lepšie, keď sa menej často chodí k volebným urnám. Toto sa mi zdá byť priechodné," podotkol Paška.

Zámeru pritiahnuť ľudí k urnám je otvorená aj opozícia. „Ak by sa ušetrili peniaze a zlepšila účasť, mohli by sme to podporiť,“ povedal šéf poslaneckého klubu OĽaNO-Nova Richard Vašečka.

Spájanie volieb považuje za dobrý krok politológ Michal Horský. Podľa neho sa dá predpokladať väčšia legitimita zvolených kandidátov, pretože by ich vyberalo viac ľudí. V župných voľbách býva druhá najnižšia účasť po eurovoľbách. Naposledy v roku 2013 županov vyberalo 20,1 percenta voličov, v druhom kole dokonca iba 17 percent. Komunálne voľby zaujímajú ľudí oveľa viac. Napríklad v roku 2014 bola účasť 48 percent a v roku 2010 až takmer 50 percent.

Aj sociológ Martin Slosiarik si myslí, že spojené voľby pritiahnu viac voličov. Problémom však môže byť, že by sa prekrývali dva druhy kampaní a ľudia by sa mohli ocitnúť v chaose. „Otázkou je, či by sa vymedzovaním právomocí lepšie nevyjasnilo, čo vlastne robia župy a čo obce," poznamenal sociológ.

Pokiaľ ide o zmenu voľby županov, tí sa dnes volia tak, že v prvom kole je zvolený kandidát, ktorý dostal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Ak ich nezíska, do druhého kola postúpia prví dva kandidáti s najväčším počtom hlasov. V opakovanom hlasovaní o dva týždne je zvolený kandidát, ktorý získa viac hlasov. Treba tiež povedať, že pôvodne bola dvojkolová voľba zavedená hlavne kvôli tomu, aby nebol zvolený kandidát SMK namiesto nominantov slovenských strán.

Opozícia je však proti tomu, aby sa doterajší systém volieb županov menil. Podľa Vašečku z OĽaNO-Nova sú dve kolá demokratickejšie. Podľa SaS z jednokolovej voľby nevzídu župani so silnejším mandátom, ale, naopak, kandidáti, ktorých môže zvoliť len dobre organizovaná menšina voličov. "Dvojkolovou voľbou sa zvyšuje reprezentatívnosť volebného výsledku a v konečnom dôsledku sa aj eliminujú kandidáti z okraja politického spektra. Jednokolová voľba im, naopak, nahráva,“ uviedla SaS.

Šéf klubu Smeru Glváč nesúhlasí, že dvojkolové voľby sú reprezentatív­nejšie. Poukázal na to, že vo väčšine prípadov kandidáti s najväčším počtom hlasov z prvého kola vyhrali aj v druhom kole.

V doterajšej histórii volieb od roku 2001 sa len v piatich prípadoch stalo, že v druhom kole neuspel víťaz prvého kola. Naposledy v roku 2013 v Bansko­bystrickom kraji. Vtedy v prvom kole mal najviac hlasov kandidát Smeru Vladimír Maňka, ale v druhom kole bol nakoniec zvolený Marian Kotleba. Glváč poprel, že navrhovaná zmena súvisí s Kotlebom či úvahami, že by niektorá strana mala získať výhodnejšiu pozíciu. „Neriešime zákon proti niekomu. Ide o legitimitu, ušetrenie finančných prostriedkov a jednoduchosť. Župné voľby sú totiž jediné samosprávne voľby, ktoré sú dvojkolové. Primátor Bratislavy s väčšími právomocami a s vyšším rozpočtom sa volí jednokolovo. Keď však koaličná rada povie, že nie, tak návrh zostane v šuplíku,“ doplnil Glváč. Koaličný Most-Híd návrh zatiaľ neodmieta a SNS sa nepozdáva.

Sociológ Slosiarik si myslí, že jednokolový systém môže byť výhodnejší pre jednu silnú stranu, ktorá má rovnomernú podporu po celej krajine, a tou je stále Smer. Podľa neho však ostatné strany môžu byť zase viac motivované uzatvárať prípadné koalície a hľadať spoločného kandidáta na župana. „Môže to teda viesť k istému taktizovaniu," uzavrel sociológ.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #komunálne voľby #návrh zákona #voľby do VÚC
Flowers