Študenti chcú viac vedieť o táboroch smrti

Podobné návštevy majú slúžiť ako prevencia voči šíriacemu sa extrémizmu. Ten ukázal svoje ohavné rozmery v marcových voľbách, po ktorých sa do parlamentu dostala Kotlebova ĽS NS.

Rezort školstva vydal ešte v lete odporúčanie stredným školám, aby od septembra začali robiť pre žiakov exkurzie do bývalých koncentračných táborov a navštevovali aj mestá a obce, ktoré zasiahli fašistické zverstvá. Vzdelávacie cesty sú hradené z rozpočtov škôl.

Pravda oslovila dve desiatky stredných škôl po celom Slovensku. Štvrtina z nich potvrdila, že po vydaní ministerského dokumentu obnovili cesty do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau alebo rozšírili exkurzie o múzeá na Slovensku, ako je Múzeum holokaustu v Seredi. Záujem medzi žiakmi o tieto akcie je.

„Predtým sme chodili do Poľska, ale potom záujem postupne klesal, keďže veľa študentov absolvovalo túto exkurziu na základnej škole,“ vysvetlil Pavol Petrovský, riaditeľ Gymnázia sv. Moniky v Prešove. Tento rok sa rozhodli zareagovať na návrh ministerstva a plánujú túto myšlienku opäť vrátiť do vzdelávacieho programu. „Naši tretiaci by tam mali ísť v apríli alebo v máji,“ dodal riaditeľ.

Zástupkyňa riaditeľa Gymnázia Jána Papánka Bratislava Gabriela Barčiaková spresnila, že do Auschwitzu chodia každý rok bez ohľadu na odporúčanie. „Sme väčšia škola, máme štyri triedy v ročníku, takže za autobus záujemcov sa vždy nazbiera,“ dodala zástupkyňa.

V popradskom Gymnáziu Kukučínova na túto tému robia besedy a iné akcie počas celého roka. „Kladieme na to dôraz, pretože práve z našej budovy odišiel prvý transport do koncentračného tábora,“ poukázala zástupkyňa riaditeľa Beáta Taylorová.

Medzi odporúčané miesta na Slovensku patrí Múzeum holokaustu v Seredi, ktoré od začiatku roka navštívilo viac ako deväťtisíc návštevníkov, medzi nimi aj žiaci základných a stredných škôl. „Aj teraz v októbri sme mali niekoľko dní, kedy sme mali štyri až päť škôl za deň,“ hovorí kultúrno-propagačný manažér a zástupca vedúceho múzea Matej Beránek.

Znalosti u detí sa podľa neho rôznia. Najviac je to cítiť medzi stredoškolákmi. Podľa neho je rozdiel medzi gymnáziami a strednými odbornými školami, kde nemajú toľko priestoru venovať sa dejinám. Múzeum holokaustu v Seredi sa nachádza v areáli bývalého pracovného a koncentračného tábora. Počas druhej svetovej vojny v ňom bolo väznených približne 16-tisíc Židov.

„Z toho, ako sa vyvíja návštevnosť múzea, môžeme konštatovať, že téma holokaustu nie je verejnosti ľahostajná. Svedčí o tom aj veľký záujem škôl, z ktorých takmer 95 % nielen navštívi múzeum, ale zároveň sa zúčastňuje jeho vzdelávacích programov," uviedol vedúci múzea Martin Korčok.

Zvýšenú návštevnosť potvrdila aj Jana Odrobiňáková zo vzdelávacieho centra Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. „Už koncom septembra k nám prišlo v rámci jedného dňa aj sedem skupín z rôznych škôl. Chodia sem žiaci, ktorí majú už prvotné informácie o holokauste, pre mnohých to je zas prvý kontakt s touto témou,“ približuje Odrobiňáková.

Dopĺňa, že interaktívna forma výstavy väčšinu žiakov zaujme. Zároveň však pripomenula, že hoci ich lektori dokážu plnohodnotne nahradiť učiteľa, stáva sa im, že pedagóg zasahuje do prednášky. „Považujem to za neadekvátne,“ poznamenala Odrobiňáková.

Riaditelia oslovených škôl sa zhodujú, že exkurzie nie sú pre deti a ich rodičov lacnou záležitosťou. Najmä tie za hranice Slovenska. „Každý rok sa pokúšame aj o exkurziu do Auschwitzu, snažíme sa naplniť autobus, ale väčšinou je to aj s nocľahom, takže pod 45 eur sa nedostaneme,“ uviedla Oľga Pechová, zástupkyňa riaditeľa Strednej odbornej školy Cintorínska 4 v Nitre.

Ešte sa im nepodarilo nazbierať plný autobus. Exkurzia do Poľska je často spojená aj s návštevou iných miest, napríklad Krakova. Žiaci tak môžu zaplatiť aj 60 eur. "Keďže si študenti cestovné a vstupné hradia sami, účasť na exkurziách je dobrovoľná.

Jediné, čo môžeme, je financovať autobus z príspevkov rodičov," povedala Valburga Lobotková, riaditeľka Strednej zdravotníckej školy v Trnave. O tom, že by rezort zadotoval aspoň tie zahraničné, neuvažuje. „Finančné prostriedky na tento účel nie sú vyčlenené v rozpočte rezortu školstva,“ objasnil tlačový odbor ministerstva.

V odporúčaní ministerstva sa tiež spomínajú projekty a súťaže zamerané na túto tému, ako aj organizovanie besied s pamätníkmi fašistického prenasledovania či s ich rodinnými príslušníkmi. Ide o prevenciu prejavov rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, extrémizmu a ostatných foriem intolerancie. Akú formu si škola vyberie, rezort nekontroluje. Na starosti to má Štátna školská inšpekcia.

Záujem o návštevy múzeí či pamätných miest je podľa aktivistu z Inštitútu ľudských práv Petra Weisenbachera dobrou správou. Pripomína, že to nestačí. Podľa neho ide len o polovicu odpovede na problém.

Podčiarkol, že druhá polovica sa musí zaoberať súčasnosťou, pretože absolútna väčšina sociológov aj politológov sa po voľbách zhodla, že strana ĽS NS sa do parlamentu dostala nie preto, že sa odvolávala na ľudácky režim vojnového Slovenského štátu, ale navzdory tomu.

„Takže tieto spojitosti medzi ľuďmi už natoľko nerezonujú, nie sú známe a z toho dôvodu ani nevyvolávajú tie obavy, ktoré by sme považovali za oprávnené,“ podčiarkol Weisenbacher. Riešiť by sa podľa neho mali napríklad aj alternatívne médiá či rôzne konšpiračné webové stránky.