Výskum prebieha tretí týždeň pod vedením Erika Hrnčiarika z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity. Územie prebádali odborníci v menšom rozsahu už v minulom roku, keď odhalili časť muriva Dolnej brány. Existenciu a priebeh historických stavieb potvrdil v týchto miestach aj georadar. S doterajšími výsledkami najnovšieho výskumu sa môže práve dnes na prehliadke s odborným výkladom zoznámiť aj verejnosť. Čo všetko sa zatiaľ podarilo odborníkom odkryť? Necelý meter pod zemou odhalili pozostatky takzvanej Dolnej brány, ktorá sa označovala aj ako Bratislavská brána a mala charakter veže.
Išlo o jeden zo štyroch hlavných vstupov do mesta, ktorý sa nachádzal na jeho južnej strane. Vznik brány je datovaný do konca 13. storočia. „Vstupné brány s vežami boli postavené ako prvé, až neskôr ich pospájali hradbami,“ podotkol šéf výskumu Hrnčiarik.
To, že sa zvyšky Dolnej brány nachádzajú v takej malej hĺbke, naznačuje, že ju vybudovali na vyvýšenom vale. Postavená bola na kameni. Archeológovia narazili na základy len jednej strany brány, druhá časť sa nezachovala kvôli kanalizácii. „Celá brána mala rozmery desať krát sedem metrov,“ hovorí Hrnčiarik.
Zdokumentovaná bola v roku 1819, teda rok predtým, ako ju zbúrali. Dostať sa k nej dalo len cez predbránie, ktoré tvoril systém niekoľkých brán a na čele ktorého bol veľký barbakan. Ide o polkruhovú prístavbu pred vstupom do brány. Ako Hrnčiarik pripomína, úlohou barbakanov bolo posilniť obranu mesta, keďže brána bola najslabším miestom hradieb. Barbakan zatiaľ nie je plne preskúmaný. „Podľa veduty, dobovej maľby mesta z 18. storočia, tvorili predbránie štyri brány, ale nám sa podarilo odkryť pravdepodobne aj piatu bránu, ktorá na nej nie je zakreslená,“ dodal archeológ. Celé predbránie malo dĺžku okolo 16 metrov.
Foto: Pravda, Žaneta Mikulíková
Zaujímavosťou je, že v rámci neho zachytili aj kolískový padací most. „Most prekrýval takzvanú vlčiu jamu. Jej názov je odvodený od jám, do ktorých chytali vlky. Dnes z nej máme zachytených dva a pol metra, no bola ešte hlbšia,“ rozpráva Hrnčiarik. Z vonkajšej strany sa nachádzala vodná priekopa, ktorá sa ťahala okolo mestského opevnenia.
Predbránie do nej bolo aj čiastočne zapustené. „Priekopu máme zachovanú do hĺbky asi troch metrov,“ uvádza Hrnčiarik. Počas výskumu sa podarilo odhaliť kanalizáciu, ktorá spájala priekopu na oboch stranách predbránia. Za mostom sa nachádzala mýtna stanica, kde sa vyberalo mýto pri vstupe do mesta. V mieste Dolnej brány identifikovali odborníci aj najstaršiu datovanú cestu z 13. storočia. „Išlo o štrkom vysypanú cestu, ktorá viedla popod bránu. Zachovali sa v nej vyjazdené koľaje po kočoch,“ upozorňuje archeológ.
Výskum financuje radnica, v súčasnosti ide o prvú etapu. Na prácach sa podieľajú aj väzni, ktorí si odpykávajú svoj trest v Hrnčiarovciach nad Parnou.