Ich výsledkom sú ojedinelé nálezy najmä z rímskej doby, napríklad vzácna tehlovočervená keramika či germánske hutnícke pece.
V polovici septembra začala automobilka Jaguar Land Rover s výstavbou svojho závodu. Výroba sa má spustiť v roku 2018. Štát pokračuje v príprave ďalšieho územia. „Momentálne beží verejné obstarávanie na výber dodávateľa druhej fázy terénnych úprav,“ uviedol rezort dopravy.
V parku má vyrásť centrum vzdelávania a služieb. Chystá sa aj výstavba špeciálneho železničného terminálu, ktorý bude slúžiť ako prekladisko.
Viac ako rok sa pri Nitre pohybujú archeológovia. Súkromná spoločnosť 376 A.D. z Prešova skúma jedno z troch nálezísk, ktoré boli identifikované medzi Lužiankami, Čakajovcami a Dražovcami pri povrchovom výskume. Najala si ju spoločnosť Strabag, ktorá zabezpečovala prípravu parku pre Jaguar a má vybudovať aj železničný terminál.
Po roku sa do parku dostali aj nitrianski archeológovia zo štátneho ústavu, ktorých prekvapili okolnosti, za akých sa výskum začal. Práce prešovskej firmy boli súčasťou hydrogeologického prieskumu, nebola na ne vypísaná súťaž.
Strabag to vysvetlil tým, že vlastným výskumom chcel predísť poškodeniu prípadných nálezísk. V prípade záchranného výskumu pod železničným terminálom si Strabag zvolil nitriansky archeologický ústav vo výberovom konaní.
Tím spoločnosti 376 A.D. začal s prácami pri bývalej železničnej trati. Archeológovia tam odkryli časť osady, ktorej celková rozloha sa odhaduje na šesť až osem hektárov. „Pretínala ju niekdajšia železničná trať medzi Lužiankami a Dražovcami,“ približuje Peter Bisták z Krajského pamiatkového úradu v Nitre, ktorý práce archeológov dozoruje.
Odborníci na mieste našli viaceré kultúry. Podľa Bistáka je to dané tým, že miesta vhodné na život boli v rôznych časových obdobiach osídľované viackrát. Rieka Nitra pretekala v minulosti týmto územím inak a práve v mieste náleziska bola vyvýšenina chránená pred záplavami.
Najstaršie osídlenie tu bolo už v mladšej kamennej dobe. Ďalšie nálezy pochádzajú z bronzovej doby, z mladšej železnej doby, z rímskej doby a najmladšie osídlenie bolo doložené stredovekými sídliskovými objektmi.
„Ťažisko osídlenia bolo v rímskej dobe, keď tu žili germánske kmene. Osídlenie územia germánskym etnikom bolo také intenzívne, že staršie objekty boli porušené, prípadne zničené,“ povedal vedúci výskumu Michal Mlynka zo spoločnosti 376 A.D.
Podľa Bistáka ide o jeden z plošne najväčších výskumov germánskeho sídliska na Slovensku. Pod povrchom sa našla najmä keramika z rímskej doby. „Spolu s domácou germánskou ručne vyhotovenou keramikou sú početne zastúpené nálezy, ktoré dokladajú obchodné kontakty s Rímskou ríšou,“ poukázal Mlynka.
Ide o vzácnu tehlovočervenú keramiku s reliéfnou výzdobou, takzvaná terra sigillata, ktorá sa vyrábala v Rímskej ríši. Ďalej je to panónska keramika, ako aj úlomky zo sklenených nádob. Priamo v osade bola aj textilná výroba, podľa Mlynku to dokazujú nálezy hlinených tkáčskych závaží a hlinených praslenov.
Výskum odhalil aj viaceré druhy pecí, napríklad chlebové, keramické a hutnícke. „Medzi najvzácnejšie pece môžeme zaradiť germánske hutnícke pece, ktoré dokladajú spracovanie železnej rudy na sídlisku.
V jednom prípade sa podarilo preskúmať dvojicu pecí, v blízkosti ktorých sa nachádzal milier na výrobu drevného uhlia,“ povedal Mlynka. Podľa pamiatkara Bistáka ide o výrobno-technické objekty, ktorých je z rímskej doby v rámci Slovenska pomerne málo.
Nitrianskych archeológov priviedol do lokality projekt železničného terminálu. Hlavnú časť výskumu už má štátny ústav za sebou. Úspešný bol v blízkosti odkrytej časti osady. „Na dvoch miestach sme zachytili okraje osady. Našli sme keramiku, kosti a ojedinelé kovové predmety, napríklad bronzové súčasti odevu,“ uviedol vedúci nitrianskeho tímu Marek Vojteček.
V odľahlejších častiach sa nič nenašlo. Podľa Vojtečka je to tým, že v minulosti išlo o záplavové územie. Aj nitrianska skupina narazila na nálezy z rôznych období. Z mladšej železnej doby sa im podarilo zachytiť štyri obytné stavby. „V rámci sond sme zachytili len ich časti, preto nepoznáme ich celý rozsah,“ dodal Vojteček.
Či budú objavy prezentované na verejnosti a akým spôsobom, nie je v súčasnosti jasné. Ideálne podľa Bistáka je, ak sa môžu nálezy prezentovať priamo na mieste, kde boli objavené. „Vzhľadom na charakter lokality to však nie je možné,“ podotkol pamiatkar.
Nálezy patria podľa zákona štátu, skončiť môžu napríklad v Ponitrianskom múzeu v Nitre. Tamojšia radnica zatiaľ nepovedala, či má o nej záujem. Podľa Bistáka na prezentáciu je vhodné len malé percento nálezov, zvyšok musí byť uložený v depozitoch. Vylúčená nie je ani výstava kópií nálezov v rámci budúcej automobilky, tak ako v prípade bývalého závodu Sony.