Zrušenie Mečiarových amnestií sa zastaví na osmičke

Ani v poradí už ôsmy pokus zrušiť Mečiarove amnestie z roku 1998 nebude podľa všetkého úspešný. Poslanci majú o návrhu rozhodovať na prebiehajúcej schôdzi parlamentu, na jeho schválenie však chýba dostatočný počet hlasov. Vládna koalícia je v tejto otázke rozdelená, proti sú poslanci Smeru a SNS, Most-Híd je, naopak, za, rovnako ako opozícia.

, 29.11.2016 13:00
Mečiar, Kováč, amnestie, 1998, prezidentský palác Foto: ,
Michal Kováč (vpravo) v marci 1998 odovzdal väčšinu právomocí hlavy štátu vtedajšiemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi.
143

Bez Smeru a SNS ústavný zákon o zrušení amnestií súvisiacich s únosom prezidentovho syna nemá šancu prejsť, pretože potrebuje získať aspoň 90 hlasov. Smer odmietavý postoj odôvodňuje okrem iného retroaktivitou.

„Bránime sa narušeniu princípu retroaktivity. Amnestia v tom čase jednoznačne bola v pozícii, aby sa raz navždy vylúčilo trestné stíhanie. Tak buď to platí, alebo neplatí, lebo spochybníme každú amnestiu a potom môžeme kedykoľvek vo vyhovujúcej situáciu, keď niekto bude mať väčšinu, meniť čokoľvek spätne,“ povedal podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž.

Návrh na zrušenie amnestií nepodporí ani podpredseda SNS Anton Hrnko a predpokladá, že rovnako sa zachovajú aj ďalší poslanci jeho strany. „Držím sa pravdy, že sa netreba vracať k starým krivdám, lebo poškodeným krivdy neodčiníš a nové krivdy narobíš,“ uviedol Hrnko.

Predseda poslaneckého klubu Mostu-Híd Gábor Gál povedal, že poslanci dostanú voľnú kartu. On osobne bude za to, aby sa Mečiarove amnestie skončili. „Aj v minulosti sme podporovali takýto návrh,“ poznamenal Gál.

Amnestie bránia páchateľov únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. postaviť pred súd. K zavlečeniu Kováča ml. do Rakúska došlo ešte v roku 1995. Už krátko po tomto čine sa začalo hovoriť o tom, že únos zorganizovala tajná služba, ktorej riaditeľom bol Ivan Lexa z HZDS. V roku 1998 premiér Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident únoscom udelil amnestiu a rovnako aj páchateľom zmareného referenda o vstupe Slovenska do NATO v roku 1997.

Naposledy parlament o ústavnom zákone o zrušení amnestií hlasoval tento rok v apríli. Za bolo 55 poslancov zo 129. Tak ako vtedy aj teraz s návrhom prichádza poslanec Ján Budaj z OĽaNO-Nova. Povedal, že si je istý, že získa viac hlasov ako naposledy. Má avízo, že by jeho návrh podporil kompletný klub Mostu-Híd. „Zostáva len dúfať, že si aj Smer uvedomí, že je to otázka štátneho záujmu, a nie koalično-opozičná otázka. Pán Fico bráni republiku pred vážnymi škodcami, v skutočnosti oveľa viac ako kritika novinárov škodí Slovensku povesť, že sme štát, v ktorom sa uniesol prezidentov syn a nedožil sa toho, aby sa prípad vyšetril,“ povedal Budaj. Ak by bol so svojím návrhom neúspešný, o pol roka ho znovu predloží do parlamentu. „Budem tak robiť dovtedy, kým zákon neprejde,“ dodal Budaj.

Ústavný právnik Eduard Bárány, ktorý je poradcom premiéra Roberta Fica, hovorí, že amnestie nie je možné v právnom štáte rušiť. "Ak by za návrh hlasovalo napríklad sto poslancov, dôjde k trestným stíhaniam. Ak by aj bola nejaká osoba odsúdená alebo čo i len trestne stíhaná, nepokladám za beznádejné, že sa môže úspešne domôcť svojich práv na Ústavnom súde alebo v Štrasburgu,“ povedal Bárány.

Podľa neho amnestiou dochádza k zániku trestnosti daného činu. „Ak by sa však amnestia zrušila, stáva sa takpovediac pascou na osobu, ktorej najprv povieme, že trestný čin už trestný nie je, ona s tým roky žije a po nejakej dobe sa povie, že je to príliš vážne a budeme ťa predsa len stíhať,“ dodal právnik s tým, že určite nechce obhajovať amnestie z roku 1998.

Fico od začiatku tvrdí, že Mečiarove amnestie boli morálny suterén a ich zrušenie by bolo právnym suterénom. Po pohrebe prezidenta Michala Kováča sa premiér vyjadril, že nemá žiadny problém s tým, keby sa prijalo vyhlásenie odsudzujúce amnestie. „Toto je niečo, čo môžeme kedykoľvek urobiť a budem sa k tomu aj kedykoľvek hlásiť,“ povedal Fico. Či by však parlament na aktuálnej schôdzi pristúpil k takému kroku, nie je zrejmé. Podľa poslanca Číža ešte o tom nehovorili. Dodal, že Mečiarove amnestie Smer odsúdil už „tisíckrát“.

Deklarácia parlamentu o odsúdení amnestií by bola len politickým gestom a nemala by žiadne právne účinky. Neviedla by teda k potrestaniu únoscov prezidentovho syna. Podľa poslanca Gála by to bol „krok vpred, ale neriešil by situáciu“. Hrnko dodal, že parlament má robiť zákony a kontrolovať vládu, ale „nemá byť prokurátorom a ani sudcom“.

Nedávno prezident Andrej Kiska vyzval poslancov, aby zvážili zrušenie amnestií. V roku 1998 tak urobil po zmene vlády premiér Mikuláš Dzurinda ako zastupujúci prezident. Ústavný súd však v ďalšom roku rozhodol, prezident nemá právo akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii, ktoré už bolo zverejnené v Zbierke zákonov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
143 debata chyba
Viac na túto tému: #Mečiarove amnestie