Vo všetkých troch oblastiach tiež existuje trend znižovania výkonov našich žiakov. Podľa ministerstva školstva však tento pokles v porovnaní s výsledkami PISA 2012 nie je štatisticky významný. Výsledky piateho cyklu medzinárodnej štúdie OECD PISA 2015 v utorok zverejnilo na svojej internetovej stránke ministerstvo školstva.
Medzinárodná štúdia sledovala úroveň vedomostí a zručností z matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti na reprezentatívnej vzorke 15-ročných žiakov. Hlavnou testovanou oblasťou v tomto cykle bola prírodovedná gramotnosť.
Nárast rizikových žiakov
Ministerstvo uvádza, že na Slovensku zaznamenávame ďalší nárast zastúpenia žiakov v takzvanej rizikovej skupine, do ktorej patria žiaci s najnižšou úrovňou vedomostí. Zároveň klesá percentuálne zastúpenie žiakov v najvyšších vedomostných úrovniach, prípadne toto zastúpenie zostáva na porovnateľnej úrovni ako v roku 2012.
Pri testovaní prírodovednej gramotnosti dosiahli slovenskí žiaci výkon 461 bodov. Priemerný výkon krajín OECD bol pritom 493 bodov, čo predstavuje pokles celkového priemerného výkonu v rámci krajín OECD o osem bodov oproti predchádzajúcemu cyklu v roku 2012.
Slovenskí žiaci dosiahli v prírodovednej gramotnosti výsledok v priemere o 10 bodov nižší oproti roku 2012. V porovnaní s cyklom v roku 2006, keď bola hlavnou doménou prírodovedná gramotnosť, je to však významný pokles výkonu našich žiakov o 28 bodov.
Sme na úrovni Malty a Grécka
Výkon porovnateľný s výkonom SR dosiahli napríklad Izrael, Malta a Grécko. Naopak, významne nižší výkon ako SR dosiahli podľa ministerstva školstva Čile, Turecko a Mexiko. V roku 2015 sa 30,7 percenta slovenských žiakov dostalo do rizikovej skupiny, čo je o 10,5 percenta žiakov viac ako v roku 2006.
Podiel slovenských žiakov v rizikovej skupine je o 9,5 percenta vyšší ako v priemere krajín OECD. Oproti roku 2012 sa významne zvýšilo v rizikovej skupine zastúpenie žiakov zo stredných odborných škôl.
Na opačnom póle – v najvyššej skupine – bolo 3,6 percenta našich žiakov, čo je významné zníženie oproti roku 2006. Podiel vynikajúcich žiakov v takzvanej top úrovni v prírodovednej gramotnosti sa v uvedenom období znížil najviac u žiakov osemročných gymnázií.
Zaostávame aj v matematike
Pri testovaní matematickej gramotnosti dosiahli naši žiaci úroveň 475 bodov. Priemerný výkon krajín OECD bol 490 bodov. Výkon porovnateľný s výkonom Slovenska dosiahli Malta, Litva, Maďarsko, Spojené štáty americké a Izrael. Z krajín OECD dosiahli významne nižší výkon Grécko, Čile, Turecko a Mexiko.
V porovnaní s rokom 2012, keď bola matematická gramotnosť naposledy hlavnou sledovanou oblasťou, priemerný výkon našich žiakov klesol o šesť bodov. Kým v roku 2003, keď bola matematika hlavnou sledovanou oblasťou, bolo v rizikovej skupine približne 20 percent našich žiakov, v roku 2015 bolo v tejto skupine už 27,7 percenta žiakov.
Počet slovenských žiakov v rizikovej skupine je o 4,3 percenta vyšší ako v priemere krajín OECD (23,4 percenta). K miernemu nárastu rizikovej skupiny došlo v poslednom cykle najmä v stredných odborných školách. Významný je však pokles zastúpenia žiakov v najvyššej top vedomostnej úrovni oproti cyklu 2012 najmä na štvorročných gymnáziách.
Najväčšie problémy majú žiaci s čítaním
Výsledky v čitateľskej gramotnosti poukázali tiež na zaostávanie našich žiakov. Slovensko dosiahlo výkon 453 bodov, priemer krajín OECD bol 493 bodov. Výkon porovnateľný s výkonom Slovenska majú Čile a Malta. Z krajín OECD dosiahli významne nižšie výsledky v porovnaní so SR iba Turecko a Mexiko. Oproti roku 2012 sa priemerný výkon našich žiakov znížil o 10 bodov.
V rizikovej skupine bolo 32,1 percenta žiakov, pričom v cykle v roku 2012 to bolo 28,2 percenta žiakov. Títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie. Najviac žiakov v rizikovej skupine je v stredných odborných školách v nematuritných aj maturitných odboroch a v základných školách.
Plavčan: Výsledkami sa budeme zaoberať, sú potrebné zmeny
Po troch rokoch sa ukázalo, že klesli výsledky slovenských 15-ročných žiakov v rámci medzinárodného testovania PISA približne o 10 bodov. To je štatisticky relatívne malo významné. Napriek tomu je to však pokles, pričom pokles bol aj v predchádzajúcom meraní. Musíme sa zhoršujúcimi sa výsledkami vážne zaoberať a sú potrebné zmeny. Na tlačovej besede po zverejnení výsledkov medzinárodnej štúdie PISA to povedal minister školstva Peter Plavčan. Zároveň zdôraznil, že sa už začala reforma v rámci Národného programu výchovy a vzdelávania, ktorej cieľom by mala byť aj transformácia cieľov vzdelávania.
Plavčan pripomína, že pokles vo výsledkoch nenastal iba u nás, ale aj pri ostatných štátoch OECD. Pripomenul tiež, že objavujú sa zlé výsledky u detí, ktoré sú v poslednom roku povinného vzdelávania, a ktoré trávia jeden rok na strednej škole. Z tohto pohľadu sa Plavčanovi zdá rozumný návrh reformného cieľa, ktorý má zaviesť 12-ročné povinné vzdelávanie. Tieto deti totiž už budú na strednej škole dva roky a budú mať väčšiu motiváciu získať výučný list v dvojročných študijných odboroch pre lepšie uplatnenie na trhu práce.
Plavčan uviedol, že naozaj máme veľký počet detí v osemročných gymnáziách, bilingválnych gymnáziách a štvorročných gymnáziách. Pôvodne boli štvorročné a osemročné gymnáziá podľa neho zriadené preto, aby sa nadané deti dostali do prostredia, ktoré ich viac stimuluje a motivuje.
Po rokoch sa však podľa neho stalo to, že už tam nechodili len tie najlepšie deti, a to nie je správne. Výsledky PISA podľa neho poukazujú na to, že ak treba udržať osemročné gymnáziá s motivujúcim prostredím, treba pracovať s počtami detí, ktoré sú v osemročných gymnáziách. Predpokladá, že tých detí by po reformách malo byť podstatne menej ako dnes.
Kanovská: Na výsledky môže mať dopad aj motivácia žiakov vzdelávať sa
Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská uviedla, že alarmujúcim javom je veľké zastúpenie žiakov v takzvanej rizikovej skupine. V prírodovednej aj čitateľskej gramotnosti sa do tejto skupiny dostalo 30 percent slovenských žiakov, ktorí nedosiahli ani základnú úroveň gramotnosti. Tieto zručnosti sú pritom podmienkou ďalšieho vzdelávania a napredovania žiakov.
Druhý alarmujúci trend je pokles podielu žiakov v top skupinách žiakov s najvyšším výkonom. Najvýraznejší podiel poklesu žiakov v top skupinách je v prírodovednej gramotnosti najmä v osemročných gymnáziách. V matematickej gramotnosti je to najmä v štvorročných gymnáziách. Kanovská uviedla, že máme zastúpenie žiakov v najsilnejších skupinách pri štvorročných a osemročných gymnáziách takmer identické. Nemáme teda už tak ako predtým tých najšikovnejších žiakov v osemročných gymnáziách.
Kanovská dodala, že na výsledky môže mať dopad aj motivácia žiakov sa vzdelávať a učiť. Štúdia PISA žiakov necháva odpovedať aj na otázky, aký majú záujem o prírodné vedy. Výsledky ukázali, že súčasní žiaci si oproti roku 2006 viac uvedomujú, že prírodné vedy budú potrebovať pre dobrú prácu. Žiaci, ktorí si to uvedomujú, však nemajú hneď lepšie výsledky. Zdôraznila pritom, že výsledky ovplyvňuje vnútorná motivácia. U študentov pritom vnímajú pokles motivácie zaoberať sa nad rámec školského kurikula o prírodné vedy.
Analytik: Na prvom stupni je ešte kvalita, zhoršuje sa to až potom
Podľa analytika v oblasti vzdelávania z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Jozefa Miškolciho sa treba na testovanie našich žiakov pozerať v širšom kontexte. Dodal, že na prvom stupni je ešte kvalita, zhoršuje sa to až potom.
PISA podľa neho preveruje iba prírodné vedy, matematiku a čitateľskú gramotnosť a potom dochádza k zjednodušovaniu, že toto sú najdôležitejšie veci, ktoré vzdelávanie a škola potrebujú, čo nie je pravda.
„Je to dôležité, ale určite to nie je to najdôležitejšie, čo by sa deti v škole mali učiť. Významnejší je rozvoj komunikačných zručností, kreatívnosť, sociálne zručnosti. Zručnosti, ktoré sú dôležité pre súčasný svet a na ktoré už začínajú silno poukazovať aj zamestnávatelia, že ich naši absolventi nemajú. To neospravedlňuje, že sme dopadli zle, len je veľmi dôležité, aby sme neskĺzli k zjednodušovaniu, že toto je najdôležitejšie a ostatné veci nie,“ mieni Miškolci.
Problémov a dôvodov slabej úrovne vzdelania žiakov vidí viacej. Na jednej strane sú to platy, ktoré majú prilákať a motivovať do učiteľskej profesie tých najlepších, ale aj iné stimulačné nástroje, rozvoj pedagogických metód a výskumu.
Rovnaký názor má aj riaditeľka bratislavskej základnej školy s materskou školu Sibírska Milena Partelová. Myslí si, že treba zmeniť aj formu vzdelávania, aby deti museli byť viac aktívne. Sú totiž schopné informácie získavať, ale nevedia ich spracovať do napríklad matematického zadania, čo sa potom negatívne prejavuje aj pri testovaniach. Čítanie s porozumením, večný problém našich žiakov, totiž nie je iba záležitosťou slovenčiny, ale všetkých predmetov. Podľa riaditeľky by pomohlo aj menej detí v triedach.
„Je to celý komplex a všetky oblasti by sa mali zlepšiť a potom to pôjde. Nemôžeme iba čakať, že učiteľ sa zmení a všetko zachráni. Sú to rodiny, žiaci, financovanie, jedno s druhým, aj nastavenie vzdelávacieho obsahu. Kým sa toto nezmení, ťažko niečo urobíme. Máme šikovné deti, šikovných učiteľov, rodiny, ktoré podporujú školy,“ povedala Partelová.