Poslanci deklaráciou odsúdili Mečiarove amnestie

Mečiarove amnestie sú síce parlamentom morálne odsúdené, stále však platia. Aj ôsmy pokus presadiť ústavný zákon o ich zrušení zostáva bez šance, v parlamente totiž nie je potrebných 90 poslancov, ktorí by ho schválili.

, 06.12.2016 15:17, aktualizované: 07.12.2016 09:37
112
Národná rada sa v utorok obmedzila iba na prijatie deklarácie o odsúdení amnestií. Dokument však nemá žiadne právne dôsledky pre páchateľov únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny. Bez zrušenia amnestií ústavným zákonom sa aktéri štátneho teroru, ktorý vykonala tajná služba, nikdy nedostanú pred súd. Aj preto sa dá očakávať, že v budúcnosti prídu ďalšie pokusy nájsť ústavnú väčšinu a Mečiarovo rozhodnutie prelomiť.

Za prijatie deklarácie, ktorú minulý týždeň schválila vláda, hlasovalo 88 poslancov vládnych strán a Kotlebovej ĽS NS, zvyšok opozície sa hlasovania nezúčastnil. Tá presadzuje spomínaný ústavný zákon, ktorý by Mečiarove amnestie zrušil.

V deklarácii sa hovorí, že akt zavlečenia slovenského občana do cudziny bol nielen „hrubým zásahom do ľudských práv a slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno SR“.

Parlament v utorok zároveň posunul do druhého čítania ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií 78 hlasmi opozície a Mostu-Híd. Bugárova strana podporila aj deklaráciu, aj zákon. Na jeho definitívne prijatie na ďalšej schôdzi bude potrebných 90 hlasov, ale Smer a SNS sú proti a bez ich podpory zákon neprejde.

Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž povedal, zrušenie amnestií je témou, ktorá nemá riešenie. „Prijatá deklarácia je čisto politická a jediný zmysel, ktorý má, je, že sme zaujali stanovisko a zostáva len dúfať, že Národná rada nebude kontaminovaná ďalšími návrhmi na rušenie amnestií,“ povedal Číž.

Predseda Mostu-Híd Béla Bugár amnestie označil za ranu, s ktorou sa doteraz Slovenská republika nedokázala vyrovnať. „Vždy budem za každý krok, ktorý nás priblíži k dosiahnutiu spravodlivosti. Som rád, že sa tejto vláde ako prvej podarilo schváliť deklaráciu odsudzujúcu udelenie amnestií,“ uviedol Bugár.

Predseda SNS Andrej Danko považuje za historický výmysel, že Národná rada môže zrušiť amnestie. „Ak by sme vychádzali z dogmy, že Národná rada ústavným zákonom môže rušiť čokoľvek, čo prezident prijme, prisvojovali by sme si kompetenciu, ktorá nie je naša. A úplne by sme negovali pozíciu prezidenta ako takého,“ poznamenal Danko. Dodal, že únos bol škvrnou na slovenskej demokracii.

Zavlečenie prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska sa udialo 31. augusta 1995. Takmer okamžite sa začalo hovoriť o tom, že únos uskutočnila tajná služba, ktorej vtedy šéfoval Ivan Lexa z HZDS. V roku 1998 premiér Vladimír Mečiar v pozícii zastupujúceho prezidenta udelil amnestiu páchateľom tohto skutku a aj páchateľom zmareného referenda o vstupe Slovenska do NATO v roku 1997.

Aj predchádzajúcich sedem pokusov, ako sa vyrovnať s amnestiami ich zrušením ústavným zákonom, sa skončilo neúspešne. Nikdy nebolo v Národnej rade potrebných 90 poslancov, ktorí by zaň zdvihli ruku. Vládne strany Smer a SNS opakujú, že amnestie sú právne nezrušiteľné a narúšajú princíp retroaktivity.

Ústavný právnik a poslanec Mostu-Híd Peter Kresák však nesúhlasí, že by došlo k porušeniu retroaktivity. To znamená, že skutky, ktoré v istom čase neboli trestnými činmi, by sa neskôr za trestné označili. Ako však Kresák zdôraznil, amnestované trestné činy v tom čase, keď sa stali, boli trestnými činmi.

Ústavný právnik Eduard Bárány, ktorý je poradcom premiéra Roberta Fica, nedávno povedal, že amnestiou dochádza k zániku trestnosti daného činu. „Ak by sa však amnestia zrušila, stáva sa takpovediac pascou na osobu, ktorej najprv povieme, že trestný už trestný nie je, ona s tým roky žije a po nejakej dobe sa povie, že je to príliš vážne a budeme ťa predsa len stíhať,“ uviedol Bárány.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská považuje amnestie za „brutálne zneužite vládnej moci“. „Keby som bola dnes členka parlamentu, tak za zrušenie amnestií hlasujem opakovane, pretože som presvedčená, že je to jediná cesta, ako nastúpiť cestu pokusu o nápravu, ak to vôbec možné je,“ povedala pred poslancami.

Poslanec Ján Budaj z OĽaNO, ktorý ústavný zákon predložil, uviedol v utorok, že kým sa zákon nezruší, nemožno hovoriť o právnom štáte. „Akýže právny štát, keď prvý občan štátu Michal Kováč zomrel bez toho, že by sa dožil spravodlivosti,“ podotkol Budaj. Zdôraznil, že návrh ústavného zákona predloží znovu a po ňom tak budú robiť ďalší a ďalší poslanci, až kým „amnestie nebudú vyškrtnuté z našej minulosti“.

Politológ Juraj Marušiak vníma „samoamnestie“ ako veľký morálny problém spoločnosti. „Je potrebné ich minimálne morálne odsúdiť. Nie som právnik, ale je faktom, že po ich zrušení by mohli prísť obvinenia z retroaktivity a riešil by ich Ústavný súd, ako aj Európsky súd pre ľudské práva. Je tiež veľmi zvláštne, že k ich zrušeniu neprikročila žiadna z doterajších vlád a ani tie, ktoré sa hlásili k dedičstvu antimečiarizmu,“ zhodnotil Marušiak.

V roku 1998 Mečiarove amnestie zrušil premiér Mikuláš Dzurinda ako zastupujúci prezident. Ústavný súd však rozhodol, že prezident nemá právo meniť rozhodnutie o amnestii, ktoré už bolo zverejnené v Zbierke zákonov. Pravdou je, že únos prezidentovho syna bol vyšetrený, bola spísaná aj obžaloba prokurátorom Michalom Serbinom, ale kauza sa práve pre amnestie pred súd nedostala.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
112 debata chyba
Viac na túto tému: #Andrej Danko #Mečiarove amnestie #Deklarácia NR SR o amnestiách