Príbehy sestier Feldmannových, Jozefa Cipina a Edity Grosmanovej približujú osudy, ktoré počas holokaustu na Slovensku zažívali tisícky slovenských Židov. Vykresľujú obdobie tesne pred začiatkom deportácií do táborov smrti a počas prvej a druhej deportačnej vlny.
„Rozhovorom s preživšími sa venujem už 13 rokov. Za ten čas sme zozbierali 130 až 140 výpovedí. Príbehy pre filmy sa snažíme vyberať tak, aby sme ukázali celú škálu osudov slovenských Židov počas holokaustu. Je to čoraz ťažšie, pretože pamätníci postupne vymierajú,“ hovorí Martin Korčok, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi a zároveň zakladateľ občianskeho združenia Edah, ktoré sa venuje výskumu židovskej histórie. Pri výbere prihliadajú aj na zdravotný stav pamätníkov, ochotu a schopnosť rozprávať pred kamerou.
Najnovšie tri snímky režíroval Rado Dubravský. „Predtým, než som začal robiť dokumenty s preživšími, myslel som si, že títo ľudia budú smutní. Ale prekvapili ma, boli a sú veselí, napriek všetkému tomu, čím si museli prejsť,“ povedal po premiére filmov v múzeu.
„Sestry Feldmannové (1924 a 1929) unikli osudu mnohých židovských detí, ktoré zahynuli počas holokaustu. Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny ich rodičia spoločne s bratom poslali do Veľkej Británie, čo im zachránilo život,“ hovorí kultúrno-propagačný manažér a zástupca vedúceho múzea Matej Beránek. Pre súrodencov to však znamenalo, že poslednýkrát v živote videli svojich rodičov. "To, čo sa stalo nám všetkým, nie je minulosť. Žije to v nás a zomrie to spolu s nami,“ poznamenala staršia zo sestier Šarlota na konci filmu.
Edita Grosmanová (1924) patrila k prvým dievčatám a mladým ženám, ktoré odtransportovali v roku 1942 zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz. Väčšina z nich sa nikdy nevrátila domov, prežilo ich iba pár. „Strašidelné bolo, že sme stratili pocit ľudskosti,“ priblížila svoje pocity z tábora smrti. Po vojne sa vydala za spisovateľa a scenáristu Ladislava Grosmana, ktorý bol autorom scenára pre oscarový film Obchod na korze.
Jozef Cipin (1934) prešiel pracovným táborom v Novákoch a neskôr sa dostal do koncentračných táborov v Seredi a Terezíne. Počas holokaustu prišiel o staršiu sestru. „Sloboda je niečo, čo si ľudia nevedia uvedomiť, keď ju majú. Sloboda je ako vzduch, ale keď ho máme menej, uvedomíme si, čo znamená jeho nedostatok. Takisto to je so slobodou, mnohí ľudia nepoznajú jej hodnotu. Ja som si ju veľmi vážil, pretože som prežil hrozný holokaust,“ pripomenul.
Dokumenty vznikli v spolupráci múzea s občianskych združením Edah. Z jeho dielne vyšlo dokopy 39 krátkych filmových svedectiev o holokauste na Slovensku. Každý príbeh je jedinečný, no jedno majú spoločné. Ich hlavným hrdinom sa často šťastnou súhrou okolností podarilo uniknúť vražednej mašinérii, zostali však bolestivé spomienky.
„Najnovšie dokumenty používame v rámci vzdelávacích programov v našom múzeu, ktoré ponúkame najmä študentom,“ hovorí riaditeľ Korčok. Staršie filmy sa dajú pozrieť na webovej stránke občianskeho združenia.