Na Slovensku už dva roky trvá deflácia a podpísali sa pod ňu aj klesajúce ceny potravín, hoci paradoxne slovenský potravinársky priemysel upadal a pokračoval v rozpade niektorých výrobných odvetví.
Z konzervárenského priemyslu zostali len zvyšky, tvrdým atakom čelí mliekarenský aj mäsový priemysel, na pokraji efektívnosti pracuje pekárenský priemysel.
Ceny však neurčuje domáca ponuka, ale zahraničná. Paradoxne mliečna kríza a ruské embargo držali na uzde ceny mliečnych výrobkov, aj mäsa, ovocia a zeleniny – to preto, lebo sa tovar z Európy určený pôvodne do Ruska tlačil na slovenský trh.
No nič netrvá večne. Na svetových trhoch sa v jeseni zastavilo zlacňovanie agrokomodít, čo sa začalo postupne premietať do cien potravín. Upozorňuje na to analytička Poštovej banky Jana Glasová. Spotrebiteľ sa nemusí zatiaľ obávať prudkých cenových otrasov. Na začiatku roka budú spotrebiteľské ceny potravín nižšie ako pred rokom, ale tempo ich poklesu sa bude zmierňovať, odhaduje analytička.
Viac ukáže druhý štvrťrok, keď sa otvorí jar a začne sa so zakladaním úrody jarných plodín. Dvíha sa cena ropy a tá roztáča motory aj na poliach, veľa napovie aj vývoj cien hnojív, bez ktorých je nemysliteľné dosiahnuť konkurencieschopnú úrodu obilia, kukurice, repky, ani ostatných plodín. A, samozrejme, mnohé určí vývoj počasia. Aj najlepšie technológie sú prikrátke na jarné mrazy, veľké povodne či dlhotrvajúce suchá.
Slovensko oslabilo v produkcii mlieka, mäsa, ovocia a zeleniny. Donekonečna sa nedá žiť z európskych prebytkov. Jednak oslabujú domácu výrobnú a spracovateľkú základňu, jednak sú premenlivým javom. Z toho vyplýva potreba seriózne prehodnotiť podpory do jednotlivých odvetví poľnohospodárstva a spracovateľského priemyslu, aby sa zvýšila sebestačnosť.
Zatiaľ krajina vyváža agrosuroviny a dováža hotové potraviny. Ani rastúci export automobilov nemôže dlhodobo garantovať, že Slováci budú mať lacné potraviny pri dlhodobo pasívnej bilancii v obchode s agrokomoditami.