Dcéra posledného majiteľa kaštieľa v Betliari Emanuela Andrássyho ml. sa rehabilitácie za krivdy, ktoré musela podstúpiť, nedožila. Vo februári 2017 by mala okrúhlych sto rokov. Pri tejto príležitosti si ju v tomto roku pripomenie múzeum v Betliari. Významné ocenenie in memoriam jej bolo pred niekoľkými týždňami udelené v Maďarsku, kde dlhé roky žila a kde zomrela.
Andrássyovci mali vo svojom majetku hrad Krásna Hôrka aj kaštieľ v Betliari od roku 1642. Posledným na zozname vlastníkov bol Emanuel Andrássy ml., ktorý mal s manželkou Máriou Kolonskou z Poľska dve deti. Dcéru Ilonu a syna Gejzu. „Svoj majetok museli opustiť v auguste 1944 pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Kým rodičia so synom emigrovali po skonfiškovaní majetku štátom k Emanuelovej sestre Marizzi von und zu Lichtenstein do Lichtenštajnska, vtedy dvadsaťsedemročná Ilonka sa rozhodla žiť v Maďarsku. A tam sa začal písať jej strastiplný životný príbeh,“ opisuje hovorkyňa múzea v Betliari Judita Krajčiová.
V Budapešti si grófka počas vojny urobila ošetrovateľský a chirurgický kurz dobrovoľníkov Maďarského červeného kríža, potom pracovala ako hlavná sestra vo vojenskej Nemocnici v skalách (Sziklakórház). Podľa Krajčiovej sa Ilonka odjakživa zaoberala dobrovoľníckou činnosťou, preto jej snaha pomáhať počas vojny druhým nikoho neprekvapila. „Okrem nej pomáhali zraneným v Nemocnici v skalách aj ďalšie zvučné mená tej doby. Napríklad grófka Ilona Edelsheim-Gyulai, manželka Istvána Horthyho, grófka Alice Cziráky či barónka Mady Walbodt,“ pripomína hovorkyňa múzea.
Skutočné peklo si Ilonka Andrássyová kvôli svojmu pôvodu zažila po vojne. Zostala žiť v Maďarsku, kde sa pre svoju „modrú“ krv stala terčom krivých obvinení a prenasledovania predstaviteľmi komunistického režimu. V 50. rokoch minulého storočia ju vysídlili do pracovného tábora na Hortobágy, v 60. rokoch bola na päť rokov uväznená za tzv. protištátnu činnosť. Ňou bola pomoc ľuďom, ktorí nevyhovovali vtedajšiemu režimu. „Po prepustení bola pod policajným dozorom. Každú nedeľu sa musela chodiť hlásiť, na opustenie miesta musela mať povolenie. V byte nemohla mať telefón, nemohla navštevovať zhromaždenia, schôdze a verejné miesta. Jej manžel bol vážený lekár a vysokoškolský profesor Desző Fűzesi-Klimkó (1900–1972). Toho režim počas jej väzenia donútil rozviesť sa s ňou. Skromná, no nezlomná žena bola o tom upovedomená len jedným oficiálnym listom,“ prízvukuje Krajčiová.
Foto: Archív Múzeum v Betliari
Grófka bola aj v ďalších rokoch totality neprestajne sledovaná, vypočúvaná a často u nej vykonávali príslušníci štátnej bezpečnosti (maďarskej AVH) domové prehliadky. Svoju rodinu videla naposledy v roku 1947, potom jej bol odobratý pas a štátne orgány jej neumožnili vycestovať ani na pohreb otca. Pas získala naspäť až v roku 1971. Potom viackrát navštívila aj Betliar, teda miesto, kde prežila pekné detstvo a mladosť. Svoju identitu nepriznala, vždy si kúpila vstupenku a spolu so skupinou prechádzala kaštieľom či Krásnou Hôrkou a pritom musela počúvať komunistické klamstvá o svojej rodine. Mnohí jej známi sa o jej aristokratickom pôvode dozvedeli až po jej smrti.
Ilonka Andássyová zomrela ako bezdetná 12. júna 1990. „Zomrela v Maďarsku, podľa jej poslednej vôle bola urna s jej pozostatkami privezená v roku 1991 na hrad Krásna Hôrka, kde sa za prítomnosti aristokracie z rôznych kútov sveta konal pohreb. Urna bola uložená v hradnej kaplnke,“ vysvetľuje ďalej hovorkyňa múzea.
Nová posttotalitná doba priniesla už nebohej grófke rehabilitáciu. Významné ocenenie in memoriam jej bolo koncom októbra minulého roka udelené v Budapešti. Išlo o cenu „A szikla“ (Skala), ktorú udeľuje nadácia „A szikla alapítvány“. Cieľom tejto nadácie je výskum a spoznávanie dejín Nemocnice v skalách. Zároveň oceňuje prácu hrdinov, ktorí v časoch vojny volili ľudskosť pri záchrane druhých pred vlastnou bezpečnosťou.
V tomto roku pri príležitosti nedožitých stých narodenín si Ilonku Andrássyovú pripomenú aj v kaštieli Betliar, kde prežila detstvo. „Koncom roka 2017 budeme v kaštieli organizovať výstavu o živote grófky a na budove kaštieľa bude 2. decembra 2017, teda na sté výročie jej narodenia, odhalená pamätná tabuľa,“ prezradila Krajčiová. Ilonka Andrássyová je v múzeu v Betliari prítomná vďaka niekoľkým muzeálnym kúskom aj v súčasnosti. Sú nimi portréty s jej podobizňou a v depozite uchováva múzeum keramiku, ktorú vlastnoručne vyrobila.