Druckerove plány. Len reči alebo krok k lepšiemu?

Poriadok s poplatkami v ambulanciách, redukcia pohotovostí, kontrola nad hospodárením nemocníc a zavedenie elektronického zdravotníctva. Rezortný minister Tomáš Drucker plánuje tieto zmeny spustiť do života v tomto roku.

, 10.01.2017 07:00
Pohotovosť, nemocnica Foto: ,
Na ministerstve spustil 26 projektov, ktoré sa zamerali na oblasť pohotovosti, kompetencie zdravotníkov, avizovali lepšiu dostupnosť špecialistov, novú liekovú politiku či výstavbu novej nemocnice.
8

Lekári vyčkávajú, ako sa mu to podarí, mnohí však jeho sľuby považujú za prázdne reči. Tvrdia, že konkrétne zámery doteraz nevideli. Pripomínajú tiež, že veľkou neznámou bude v tomto roku štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá pre vysoký schodok avizuje škrty.

Minister bez zdravotníckeho vzdelania, ale ako krízový manažér. Odborná a pacientska obec pri nástupe Tomáša Druckera, ktorý sa rezortu ujal po pôsobení v Slovenskej pošte, bola zdržanlivá. Tvrdila, že ak sa obklopí dobrými poradcami, vyrovná to hendikep, že so zdravotníctvom nemal dovtedy skúsenosti. Dnes, asi po deviatich mesiacoch od jeho vymenovania, hodnotia lekári kladne väčšinou iba jedno opatrenie, a to obmedzenie vývozu liekov do zahraničia, ktoré platí od januára tohto roka. Malo by zabezpečiť dostupnosť niektorých liekov, ktoré už roky mizli z nášho trhu.

Samotný Drucker priznáva, že ide o zložitý rezort. „Je dosť vyčerpávajúce nachádzať konsenzus s mnohými ľuďmi. To neznamená, že rezort je zlý, že ľudia v ňom sú zlí, sú unavení z mnohých vecí, sú možno v nejakej miere aj bez nádeje a nastavovať si pravidlá a vzájomnú dôveru je náročné,“ povedal pri koncoročnom hodnotení.

Na ministerstve spustil 26 projektov, ktoré sa zamerali na oblasť pohotovosti, kompetencie zdravotníkov, avizovali lepšiu dostupnosť špecialistov, novú liekovú politiku či výstavbu novej nemocnice. Vlani mal predstaviť konkrétne návrhy ako znovuzavedenie prednostného ošetrenia a ďalšie zmeny v poplatkoch, reformu pohotovostných ambulancií. Ohlásil však, že si na to necháva viac času, ako pôvodne plánoval.

„Politicky sa deklaruje a pripravuje veľa projektov, niektoré v podstate mali byť hotové už koncom minulého roka. Teraz je tam určitý časový posun, takže ich implementácia bude trvať o niečo dlhšie,“ reagoval všeobecný lekár pre deti a dorast z Krupiny Martin Olej. Poznamenal, že lekári aj pacienti sú pripravení na reformu. Problémy, ktoré sa podujal Drucker vyriešiť, sa podľa neho nechávali ladom už niekoľko rokov.

Gastroenterológ z Bratislavy Jarolím Šutka si myslí, že ministerské zámery sú zatiaľ len v rovine konštatovania. „Nepoznám presne, aké má ministerstvo predstavy, nepoznám jeho návrhy, ktoré by boli nejako deklarované,“ zhodnotil Šutka.

Napríklad zveľadenie urgentných príjmov, reforma pohotovostí či zlepšenie hospodárenia nemocníc sú podľa neho krásne, ale prázdne slová. „Ľudia sa z médií dozvedia, že nás čaká svetlá budúcnosť, ale v reáli nikto nevie, čo to znamená. To je ten najväčší problém,“ doplnil s tým, že v bežnej praxi každé nové opatrenie iba zaťažuje lekárov. „Najnovšie teraz musíme pre poisťovne vykazovať nové položky, ktoré nemajú absolútne význam pre bežnú prax, a chcú nás len znepríjemniť, znechutiť a čo najmenej zaplatiť,“ dodal Šutka.

Vo februári odborná aj laická verejnosť očakáva presný plán, ako vrátiť poriadok do poplatkov v ambulanciách. Ministerstvo má ambíciu vytvoriť zoznam takých, za ktoré môžu lekári inkasovať peniaze. Mali by mať určenú maximálnu výšku, dnes to tak nie je. Tiež by sa malo dať objednať za poplatok na určitý čas. Nemal by byť vyšší ako päť eur. Momentálne nie je jasné, či prednostné vyšetrenie bude v rámci ordinačných hodín, alebo po nich. Ak sa zavedie po ordinačných hodinách, poplatok nebude päť eur. Pacient bude vtedy hradiť komerčnú cenu za prácu lekára.

Rovnako by do dvoch mesiacov malo byť jasné, čo bude ďalej s ambulantnými pohotovosťami – tzv. lekárska služba prvej pomoci (LSPP). Dnes pre dospelých funguje viac ako 90 ambulancií, zostať by ich podľa ministra malo 51. Uvažuje však, že lekári budú mať povinnosť slúžiť len do desiatej hodiny večer, zvyšok do 7. h rána zaskočia dobrovoľníci, ktorých budú musieť zabezpečiť župy. Tie si aj vzhľadom na neochotu lekárov nevedia predstaviť, ako donútia niekoho pracovať do rána dobrovoľne. Popri tom plánuje ministerstvo investovať do rozšírenia a vybavenia urgentných príjmov v nemocniciach.

Lepšiu kontrolu nad hospodárením nemocníc má priniesť zmena v štruktúrach týchto štátnych príspevkových organizácií. Podobať sa majú viac na obchodné spoločnosti. V novembri Drucker nariadil nemocniciam zriadiť dozorné rady, ktoré sa budú obsadzovať začiatkom tohto roka. Uvažuje tiež o tom, že namiesto riaditeľa bude rozhodovať kolektívny orgán podobne ako predstavenstvo v prípade akcioviek. Drucker tak oprášil zámer bývalého pravicového ministra Rudolfa Zajaca (ANO) premeniť nemocnice na obchodné spoločnosti. Ich transformáciu zastavila prvá aj druhá Ficova vláda.

Anketa

Aké zmeny by mal minister Tomáš Drucker presadiť? Čo sa mu darí a čo nie?

Jozef Marec, detský lekár, Čadca
Minister Drucker by mal urýchlene zastaviť odlev zdravotníkov za lepšími podmienkami do zahraničia, mal by sa začať zaoberať katastrofálnou situáciou primárnej starostlivosti v niektorých regiónoch. Obstarávanie a ďalšie ekonomické záležitosti nemocníc by mal urovnať na všetkých úrovniach, nielen v štátnych, lebo prevažná časť zdravotnej starostlivosti je v takzvaných okresných nemocniciach, kde sú tiež obrovské úniky. Mali by sa stanoviť diagnostické a liečebné štandardy, vzhľadom na ich absenciu sú potom čakacie lehoty, napríklad na magnetickú rezonanciu, nehorázne. Mal by zaviesť poriadok v liekovej agende a mala by sa prehodnotiť antibiotická politika. Tým sa vôbec nikto nezaoberá, ale všetci sa čudujú, ako stúpajú náklady na lieky a materiál. Skrátka aj v odbornej zložke je chaos a svojvôľa, čo vedie potom k zbytočne vysokým nákladom, lebo sa plytvá vyšetreniami aj liekmi.

Miroslav Tedla, lekár ORL, Bratislava
Jednou z priorít by malo byť elektronické zdravotníctvo eHealth, azda odborníci vedia, čo pripravujú a ako to implementovať. Nie je mi tiež známe, akým spôsobom sa chce ministerstvo vyrovnať s dlhom Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Peter Visolajský, detský lekár a prezident Lekárskeho odborového združenia
Určite je čo meniť v zdravotníctve. Myslím si, že tento rok sa naozaj ukáže, či tieto zmeny skutočne aj budú fungovať, alebo je to len divadlo. Veľa projektov, ktoré ministerstvo teraz rieši, nie sú až také podstatné v tom, že by pomohli zlepšiť zdravotný stav pacientov. Akútnou témou bol nedostatok liekov. Dôležité bolo zamedziť ich vývoz. Najviac zásluh na tom má lekárnická komora, odviedla skutočne dobrú prácu. Myslím si, že je teraz dôležité, aby ministerstvo zdravotníctva ukázalo, že štát vie dobre hospodáriť a zdravotná starostlivosť v rukách štátu je lepšia ako v súkromných. Myslím si, že na naštartovanie ozdravných plánov nemocníc už dozrela politická situácia, ale čas ukáže, či to ministerstvo chce. Zatiaľ nejaké opatreniach v nemocniciach nevidím, nejaké personálne zmeny sa týkali len presunov dvoch riaditeľov. Zatiaľ ma nepresvedčili.

Lekári očakávali viac. Pripomínajú, že situácia doslova horí v nedostatku lekárov, či už všeobecných, alebo špecialistov, upozorňujú na dlhé čakacie lehoty na odborné vyšetrenia, rastúci dlh nemocníc. Chýba im tiež katalóg výkonov, podľa ktorého by vedeli, na aké vyšetrenia má pacient nárok.

„Cez Vianoce sa ukázalo, že ľudia na urgentných príjmoch čakali dve hodiny. Nikto sa nezamyslel nad tým, koľko lekárov tam vlastne slúži?“ pýta sa levický chirurg Ondrej Kusý. Na Slovensku je podľa neho akútny nedostatok lekárov, a hoci v mnohých nemocniciach na východe pracujú Ukrajinci, aj tak to nestačí. Poznamenal, že nové ambulancie už takmer nevznikajú, lekári sú prestarnutí a tieto veci potrebujú úplnú prestavbu alebo zefektívnenie. „Doteraz prestavba zdravotníctva vyriešila len to, že z lekárov urobila súkromníkov a všetko ostatné zostalo po starom,“ podčiarkol Kusý. Keby sa časť z toho, čo pripravilo ministerstvo zdravotníctva v 26 projektoch, tento rok naplnilo, bolo by to podľa neho dostačujúce.

Všeobecný lekár pre dospelých zo Sniny Peter Makara si myslí, že Drucker by sa mal sústrediť na primárnu zdravotnú starostlivosť, pretože väčšina pacientov smeruje práve tam. „Chýbajú ľudské zdroje a financie, do ambulantného sektora by sa mali navýšiť podobne, ako je to v okolitých krajinách,“ myslí si Makara.

Samotný rezidentský program, ktorý by mal čiastočne pomôcť doplniť stavy všeobecných lekárov, len dobieha to, čo je rozbehnuté. „Neviem, či sú do programu prijímaní noví lekári, ten tiež treba udržať a podporiť,“ poznamenal. Poukázal, že nedostatok pracovných síl ovplyvňuje aj LSPP. Lekári sú potom vyčerpaní, nevládzu a výsledok je podľa neho taký, že to nechcú robiť.

„Oceňujem to, že nevytvára nepriateľský systém medzi lekárom a pacientom, to neurobilo nikdy dobre,“ vyzdvihol Druckerovu vlastnosť diabetológ z Trnavy Jozef Lacka. Za najväčší problém Lacka považuje, že sa chorí nevedia dostať k špecialistom. „Je to sčasti podmienené aj tým, akým spôsobom je uhrádzaná zdravotná starostlivosť, pretože nie je veľký rozdiel v cenovom ohodnotení prvého vyšetrenia a kontroly,“ mieni diabetológ. Výrazným spôsobom by sa podľa neho malo navýšiť prvovyšetrenie. Potom by lekár chcel takého pacienta vidieť, a tak by sa do ambulancie dostal skôr.

Náladu a situáciu v zdravotníctve môže tento rok zmeniť rekordná strata okolo 250 miliónov eur štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Z okolo 5,15 milióna poistencov je v nej vyše 3,2 milióna. Poisťovňa má ozdravný plán a chce šetriť. Nemocniciam navrhuje úpravy zmlúv, ktoré znamenajú 20– až 25-percentné škrty na cenách a objemoch. Majú sa dotknúť laboratórnych vyšetrení, diagnostiky na CT či MR. Nemocnice zatiaľ na tento návrh nepristúpili. Či VšZP bude takto postupovať aj voči ambulantným lekárom, zatiaľ nie je známe. Hoci poisťovňa tvrdí, že uťahovanie opasku sa pacientov nedotkne, podľa lekárov jej tvrdenie nemá logický základ. Ak totiž uberie z peňazí, potom sa to musí prejaviť na nižšom počte vyšetrení alebo hospitalizácií, a tým aj na predĺžení čakacích lehôt pre poistencov.

Výzvy v zdravotníctve a očakávania lekárov

Výzvy, ktoré čakajú tento rok rezort zdravotníctva

Foto: Ivan Majerský, Pravda
lieky, lekáreň
  • vyriešenie poplatkov v ambulanciách
  • projekt Nová pohotovosť, zníženie ambulancií LSPP, rozvoj urgentných príjmov
  • definitívna koncepcia výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave
  • konečné spustenie eHealthu – elektronický recept, elektronická zdravotná karta
  • väčšia kontrola hospodárenia štátnych nemocníc – vznik správnych a dozorných rád
  • zlepšenie dostupnosti liekov

Očakávania lekárov

Foto: SHUTTERSTOCK
lekárka, sedenie, pacientka, doktorka
  • férové financovanie ambulancií
  • vrátiť poplatok za prednostné ošetrenie, poriadok v poplatkoch
  • zlepšiť dostupnosť na vyšetrenia k špecialistom
  • vyriešiť situáciu s nedostatkom lekárov
  • vyriešenie LSPP a urgentných príjmov
  • zadefinovať katalóg výkonov a nároku pacienta
  • konečné spustenie eHealthu – elektronického zdravotníctva
  • zlepšiť ekonomickú situáciu nemocníc
  • zaviesť poriadok v liekovej politike
  • zabezpečiť, aby sa situácia so zadlžením Všeobecnej zdravotnej poisťovne neopakovala

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
8 debata chyba
Viac na túto tému: #zmeny #zdravoníctvo #Tomáš Drucker