V porovnaní so susedným Maďarskom, kde registrujú vyše 330 ohnísk vírusu, a Českou republikou – zatiaľ 4 výskyty, máme najlepšie „chrípkové“ skóre – doteraz len tri prípady. Vírus však cirkuluje vo voľne žijúcom vtáctve a možnosť prenosu infekcie na domáce chovy hydiny zostáva až do konca zimy vysoká.
V laboratóriách Štátneho veterinárneho ústavu vo Zvolene podľa zistení Pravdy teraz skúmajú napríklad uhynuté telá dravých vtákov z okolia Nitry. V okrese Komárno zase objavili ďalšie uhynuté labute. Až analýzy odhalia, či vtáky uhynuli v dôsledku mrazivej zimy a nedostatku potravy, alebo ich usmrtil vírus H5N8. Veterinárov predovšetkým zaujíma, ako dopadne testovanie na vírus u labutí, ktoré sú prenášačmi celej škály vírusov, a tiež dravých vtákov. Štátna veterinárna a potravinová správa vyzýva nielen chovateľov hrabavej či vodnej hydiny, ale aj poľovníkov a všetkých ľudí, ktorí sa pohybujú vo voľnej prírode, na maximálnu opatrnosť. Nositeľmi vírusu nemusia byť len husi či kačice, ako upozorňuje ústredný riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš.
„V roku 2006 zahynul na Slovensku jastrab, v tele ktorého sme našli vírus H5N1, ktorý je potenciálne prenosný na človeka,“ upozornil Bíreš. Jeden zo špičkových slovenských virológov profesor Fedor Čiampor upokojuje ľudí, že zatiaľ nebol zaznamenaný žiadny významnejší prenos vtáčej chrípky na človeka, „pretože ide vyložene o animálny vírus, ktorý sa neprenáša z chorého vtáka na človeka. Dôležité je tiež to, že chorý človek neprenáša vírus na ľudí“.
Keď v minulom desaťročí došlo v Ázii k prenosu vtáčej chrípky na ľudí, stalo sa to podľa ďalšieho medzinárodne uznávaného slovenského virológa Alexandra Saba preto, lebo tam na malom priestore žijú v tesnom kontakte kačice, ošípané a ľudia. „Vírus tam má výborné ekologické podmienky a obieha medzi vtákmi a ľuďmi. A vždy sa môže vyselektovať (vyštiepiť) jeden mutant (geneticky zmenený vírus), ktorý potom môže preskočiť aj na ľudí.“
Všetci slovenskí odborníci sa zhodujú, že mimoriadne bezpečnostné opatrenia sú namieste. Viacero čitateľov Pravdy porovnáva spôsob boja s vtáčou chrípkou, ktorý uplatňujú v Českej republike a na Slovensku. Na južnej Morave totiž v okruhu troch kilometrov od ohniska infekcie likvidujú nielen samotný nakazený chov hydiny, ale aj všetky ostatné.
Aj vtáky kýchajú
Podľa Jozefa Bíreša v oboch republikách platí rovnaká – európska – legislatíva. Tá však každej krajine umožňuje prijímať tzv. proaktívne opatrenia, ktoré závisia od posúdenia miery výskytu nákazy. Podobne ako Česi postupovali aj Holanďania, keď v jeseni v okruhu troch kilometrov zlikvidovali hydinové farmy, na ktorých však chovali kŕdle v počte niekoľko desiatok tisíc sliepok a brojlerov.
Slovensko si od vtáčej chrípky, ostatne ako celá Európa, oddýchne na prelome februára a marca, keď sa vtáctvo, ktoré priletelo zo Škandinávie a z Ázie, začne vracať do svojich domovských krajín. Šíreniu vírusu napomáha striedanie teplých a studených dní. Samotné divé husi a kačice, najčastejší nositelia nákazy, neochorejú, ale ich trus a ostané výlučky sú zdrojom nákazy pre ostatné vtáctvo.
Pre malých, ale aj veľkých chovateľov platí základné pravidlo: zabrániť kontaktu chovaných kŕdľov s voľne žijúcim vtáctvom. To sa usiluje dostať do blízkosti fariem a ľudských obydlí aj preto, aby si zlepšilo svoj „potravinový“ lístok. Ľudia by podľa Čiampora mali pamätať na to, že aj vtáčia chrípka sa šíri prostredníctvom kvapôčkovej nákazy. Dolet kvapôčok so smrteľným vírusom môže byť za priaznivých okolností tri kilometre, preto práve v tomto okruhu niektoré štáty aj vzhľadom na hustou chovov prijímajú krajné bezpečnostné opatrenia.
Podstatou bioochrany hydinových fariem je okrem zamedzenia priameho kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom dbať o to, aby nedošlo ku kontaminácii zásob krmiva. „Ľudia, ktorí chovajú doma hydinu, by z bezpečnostných dôvodov nemali pracovať ako ošetrovatelia na veľkofarmách. Ak by mali infikovaný chov, ľahko by mohli preniesť nákazu do koncentrovaných chovov, kde v halách žijú desaťtisíce kurčiat,“ upozornil Bíreš. „Takisto by na farmy nemali prichádzať dopravné prostriedky a ľudia, ktorí s nimi jazdili na poľovačky bažantov,“ vymenúva ďalšie potenciálne riziko zavlečenia nákazy Jozef Bíreš.
Ktorý „vírus“ je nebezpečnejší
Spoločnosť HSH vo Veľkom Záluží pri Nitre má jeden z veľkochovov hydiny. „Situáciu máme pod kontrolou. Nik z našich pracovníkov nemá doma vlastný chov, farmy sú pod kontrolou veterinárov, ktorí permanentne monitorujú jednak zdravotný stav hydiny, jednak dbajú, aby sa dodržiavali všetky bezpečnostné opatrenia,“ povedal konateľ spoločnosti HSH Timotej Husár.
Severnejšie od Veľkého Zálužia leží najmodernejšia slovenská hydinárska farma v Súlovciach. „Od novembra stojíme, ale nie kvôli vtáčej chrípke, ale preto, lebo náš odberateľ Hyza Topoľčany, ktorý patrí do spoločnosti Agrofert Slováka Andreja Babiša, dnes českého ministra financií, začína uprednostňovať dotovanú hydinu z Českej republiky. Najbližšie rozbehneme výrobu až na konci zimy,“ povedal konateľ Hydiny Súlovce Marian Čakajda a dodal, že nevie „ktorý z vírusov, či chrípkový, alebo ekonomický v podobe dampovaných cien hydiny je pre slovenských hydinárov nebezpečnejší“.
Hydina, ktorá sa predáva v obchodnej sieti, je bezpečná. Veterinári kontrolujú aj trhoviská. Ak niekto ponúka neoznačenú hydinu, Jozef Bíreš odporúča nekupovať takýto výrobok. „Pokiaľ ide o prípravu potravín, platí zásada, že ak gazdinka miesi napríklad cesto a predtým pracovala s vajíčkami, mala by si dôkladne poumývať ruky. Pri príprave jedál z vajec a hydiny je dôležitá tepelná úprava. Sú to vlastne normálne postupy, teraz je však opatrnosť skutočne namieste,“ zdôraznil Jozef Bíreš.