Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Môže sa vírus vtáčej chrípky, ktorý tu teraz je, preniesť na človeka?
Nákaza sa na ľudí prenáša len výnimočne z infikovaných zvierat, najčastejšie pri nedodržaní zásad osobnej hygieny, vdýchnutím prachu s obsahom výlučkov chorých, respektíve uhynutých zvierat. Vtáčia chrípka je ochorenie spôsobené vírusmi vtáčej chrípky typu A u vtákov, hydiny, príp. iných zvierat. Prirodzenými hostiteľmi vírusu vtáčej chrípky sú divožijúce vtáky, hydina, prípadne iné zvieratá.
O aký vírus ide?
Vírus vtáčej chrípky typu A má niekoľko subtypov. Koncom roka 2016 bol v niekoľkých európskych štátoch potvrdený u voľne žijúcich vtákov a v chovoch hydiny subtyp vírusu vtáčej chrípky typu A (H5N8). Riziko nakazenia sa týmto typom vírusu pre ľudí je nízke. Doteraz sa potvrdil iba u zvierat (voľne žijúcich vtákov a v chovoch hydiny) a nebol zaznamenaný prenos zo zvierat na ľudí. Predpokladáme, že vírus vtáčej chrípky A/H5, ktorý bol potvrdený u hydiny a u voľne žijúcich vtákov v Slovenskej republike, bude po bližšej špecifikácii zhodný s vírusom cirkulujúcim v Európe.
V minulosti však vírus vtáčej chrípky na človeka prenosný bol. V čom je to teraz iné?
V minulosti bol v krajinách Juhovýchodnej Ázie zaznamenaný výskyt viacerých ohnísk nákazy vírusom vtáčej chrípky typu A, ale išlo o subtyp (H5N1) nielen u divožijúcich vtákov, v chovoch hydiny, ale aj u ľudí. Subtyp vírusu vtáčej chrípky typu A(H5N8) sa doteraz potvrdil iba u zvierat (voľne žijúcich vtákov a v chovoch hydiny) a nebol zaznamenaný prenos tohto subtypu zo zvierat na ľudí. Ochorenie u ľudí vyvolané vírusom A(H5N8) sa doteraz nevyskytlo.
V čom je vtáčí vírus iný oproti klasickému chrípkovému vírusu?
Rozlišujú sa tri typy vírusov chrípky označované A, B, C. Kým vírusy chrípky typu B a C vyvolávajú infekcie iba u človeka, vírusy chrípky A boli izolované aj z rôznych zvierat, najmä vtákov, prasiat a koní. Podľa zloženia a kombinácie povrchových častí vírusov sa rozlišujú rôzne subtypy vírusov chrípky. Vírus chrípky A má 16 H podtypov a 9 N podtypov. Z nich len niektoré sa vyskytujú u ľudí (H1, H2, H3) a N1 a N2. Vírusy podtypu H5 a H7 sú známe ako vyvolávatelia vysoko patogénneho ochorenia u zvierat. V súčasnosti je dostupná očkovacia látka proti sezónnej chrípke obsahujúca kmene vírusu typu A subtypov H1N1, H3N2 a vírusu chrípky typu B.
Aké vysoké riziko nakazenia vírusom vtáčej chrípky majú chovatelia hydiny?
Riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky na ľudí je nízke. Vírusmi vtáčej chrípky sú najviac ohrozené tieto skupiny obyvateľstva: cestujúci do oblastí a prichádzajúci z oblastí s výskytom vtáčej chrípky, zamestnanci v hydinárskom priemysle, ktorí prichádzajú do kontaktu so živou hydinou, respektíve surovým hydinovým mäsom, zamestnanci v živočíšnej výrobe, najmä v chovoch a spracovaní hydiny, veterinárni lekári, v riziku sú aj osoby v úzkom kontakte s chorým, zdravotnícki pracovníci zabezpečujúci izoláciu chorých a liečbu, chovatelia vtáctva a poľovníci.
Môžu byť nebezpečné napríklad holuby, ktoré lietajú v mestách?
Holuby žijúce v mestách nepredstavujú riziko z hľadiska prenosu vtáčej chrípky na ľudí. Predstavovali by nebezpečenstvo len pre nezabezpečené chovy hydiny. Medzi preventívne opatrenia patrí aj zabezpečenie takýchto chovov zamedzením kontaktu v zajatí chovaných zvierat s voľne žijúcim vtáctvom vrátane holubov.
Ako sa prejavuje infekcia vírusom vtáčej chrípky u človeka?
Podozrenie na ochorenie vírusom vtáčej chrípky je každé ochorenie s horúčkou 38 stupňov Celzia a viac, s kašľom alebo dýchavicou, bolesťami hrdla, ak chorá osoba má aj pozitívnu epidemiologickú anamnézu (napr. pobyt v oblasti s výskytom vysoko patogénnej vtáčej chrípky, pobyt v prostredí, kde boli umiestnené infikované chovy v predchádzajúcich desiatich dňoch pred začiatkom prvých príznakov, kontakt s potvrdeným ľudským prípadom vtáčej chrípky v predchádzajúcich desiatich dňoch).
Aká je prevencia proti vírusu?
Je dôležité dodržiavať zásady osobnej hygieny, nechytať uhynuté zvieratá holými rukami. Potrebná je zvýšená ostražitosť pri chove hydiny v zajatí, ako aj pri styku s voľne žijúcim vtáctvom, je dôležité dbať na dodržiavanie zásad biologickej bezpečnosti a ochrany chovov. V prípade spozorovania príznakov, ktoré by mohli svedčiť o nákaze vtáctva, najmä náhly úhyn, pokles v príjme potravy a vody, prípadne iné klinické príznaky ochorenia, alebo pri náleze uhynutého či umierajúceho voľne žijúceho vtáka, je potrebné urýchlene informovať miestne príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu.
Ako sa vírus vtáčej chrípky rozširuje medzi zvieratami?
V postihnutých oblastiach sa vtáčia chrípka medzi chovmi hydiny ľahko prenáša. Sťahovaví vtáci vrátane voľne žijúceho vodného, morského a pobrežného vtáctva môžu vírus prenášať na veľké vzdialenosti. Sťahovavé vodné vtáctvo, predovšetkým divoké kačice, sú prirodzeným rezervoárom vtáčích kmeňov vírusu chrípky. Riziko prenosu vírusu od divoko žijúcich vtákov do domáceho chovu je najväčšie, keď sa hydina voľne pohybuje vonku, má prístup k vode spoločný s divokými vtákmi alebo keď užíva vodu, ktorá mohla byť kontaminovaná výkalmi nosičov medzi divokými vtákmi.