Jeho hanlivé vyjadrenia o osobnostiach, ktorým prezident Andrej Kiska tento týždeň odovzdal vysoké štátne vyznamenania, už rieši Generálna prokuratúra. Predseda parlamentu Andrej Danko podá návrh na disciplinárne konanie.
Novela Trestného zákona od januára umožňuje prísnejšie trestať výroky, ktoré hania rasu, propagujú fašizmus alebo podnecujú nenávisť. Mizíkov najnovší status na sociálnej sieti sa tak bude posudzovať podľa nových pravidiel. Poslanec v ňom znevážil historika Ivana Kamenca, režiséra Juraja Herza, Evu Mosnákovú, ktorá zažila prenasledovanie Židov nacistami, tiež zakladateľku divadla Romathan Danielu Šilanovú aj organizátora festivalu Pohoda Michala Kaščáka. Označil ich slovami ako žid, marxista, ochranca moslimov a cigánov, fanatik do cigánskych zvykov.
Jeho vyjadreniami sa bude zaoberať prokuratúra. „Dostali sme e-mailový podnet, ktorý bol odstúpený na trestný odbor Generálnej prokuratúry,“ uviedla hovorkyňa Andrea Predajňová. Poslancove výroky odsúdili predseda a podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS) a Béla Bugár (Most-Híd). Danko pripomenul, že Mizík už raz dostal tisíceurovú pokutu za extrémistický prejav v rokovacej sále a teraz pre jeho protižidovské výroky o štátnych vyznamenaniach opäť podá návrh na disciplinárne konanie. „V rámci toho, čo môžeme, nezostane nitka suchá na ĽS NS,“ dodal šéf parlamentu.
Bugár pripomenul, že táto koalícia prijala k extrémizmu prísnejší zákon. Trestná podľa neho bude nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia. „Slovensko by si malo vedieť účinnejšie poradiť s extrémizmom a rasizmom,“ doplnil Bugár.
V súvislosti s nárastom extrémizmu vyzval včera prezident Andrej Kiska zástupcov cirkví a náboženských obcí, aby sa proti nemu postavili. „Predpokladám, že vás rovnako znepokojuje, ako sa za Boha, za národ, za kresťanské hodnoty a údajnú ochranu koreňov a hodnôt našej civilizácie schovávajú výhonky nebezpečného zla,“ povedal Kiska v príhovore.
Ešte pred parlamentnými voľbami v marci 2016 niektorí katolícki kňazi otvorene podporovali Mariana Kotlebu. Podpísali sa pod výzvu, aby ľudia volili jeho stranu. Konferencia biskupov sa vtedy vyjadrila, že nemôže jednotlivým kňazom diktovať ich politické presvedčenie. Keď sa Kotlebova strana dostala do parlamentu, viaceré organizácie to komentovali so zhrozením, katolícka cirkev vtedy mlčala.
