„Výrazne to obmedzuje právo rodiča slobodne vybrať dieťaťu školu,“ upozorňuje verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Zdravotne a zmyslovo postihnuté deti sa o to ťažšie zaraďujú do spoločnosti. Školy zjavne bezbariérovosť nepokladajú za vážny problém. Niektoré pritom argumentujú práve tým, že zdravotne postihnuté deti k nim ani nechodia.
K nepriaznivým zisteniam sa Kancelária verejného ochrancu práv dopracovala na základe prieskumu, ktorý minulý rok uskutočnila v 24 bratislavských základných, stredných a vysokých školách, na 30 pracoviskách polície vo všetkých krajoch a v 18 krajských nemocniciach. Skúmali pritom bezbariérový vstup do budovy, bezbariérový pohyb vnútri, prístup na toalety, vyhradené parkovanie i bezbariérovosť priliehajúceho areálu.
Len deväť škôl spomedzi tých, ktoré navštívili, má bezbariérový prístup. V troch školách je zabezpečený iba čiastočne a v 12 školách nie je vôbec. „Z dvadsiatich navštívených základných a stredných škôl spĺňa požiadavku bezbariérového pohybu vnútri budovy iba Stredná odborná škola pre žiakov s telesným postihnutím na Mokrohájskej ulici, čo je pre tento typ školy samozrejmé,“ konštatuje odborná gestorka prieskumu Petra Fűkőová.
Najčastejšie boli nedostatky vnútri školy. „Mnoho z nich sídli v starých budovách, kde niet ani chýru o výťahoch, chýbali tiež bezbariérové toalety,“ spresnila Fűkőová. Vedenia škôl pritom podľa jej slov nepovažujú bezbariérovosť za taký dôležitý problém, aby mu venovali pozornosť. „Argumentujú najmä tým, že nemajú peniaze na základný chod inštitúcie,“ vysvetľuje Fűkőová neochotu škôl.
Ďalším argumentom škôl bolo, že zdravotne postihnuté deti k nim nechodia. „Pokiaľ nebudú školy bezbariérové, tak zdravotne postihnutí tam ani nemôžu chodiť a odsúvajú sa akoby na okraj spoločnosti,“ zdôrazňuje právnička Kancelárie verejného ochrancu práv.
Rezort školstva tvrdí, že situáciu sa snaží zlepšovať. V rokoch 2014 – 2016 sa stavebné bariéry v školách odstraňovali vďaka 79 projektom. „Na tento účel bolo poskytnutých spolu 915 105 eur,“ informoval tlačový odbor ministerstva. V posledných dvoch rokoch v rámci využitia účelových finančných prostriedkov tiež rezort poskytol 206 700 eur. Ministerstvo chce v budúcnosti postupovať tak, aby počet školských budov, v ktorých sa odstránia bariéry, rástol.
Pokiaľ ide o policajné budovy a klientske centrá, väčšina je bezbariérová. V troch z 30 budov nemali bezbariérový vstup, v štyroch budovách bol možný pohyb vnútri iba po schodoch a asi tretina nemala bezbariérové WC. „Bola som veľmi príjemne prekvapená, pokiaľ ide o políciu, pretože v rámci štátnej reformy ESO, podľa ktorej sa vybavovanie dokladov presúva na klientske centrá, sa snažia byť otvorení a prístupní,“ povedala Dubovcová.
Ľudia na vozíku sa do úradov dostanú, oveľa väčší problém však majú ľudia so zrakovým postihnutím. „Takmer vo všetkých výťahových kabínach chýbalo hlasové oznámenie čísla poschodia. Absentujú aj vodiace čiary,“ konštatuje sa v prieskume.
Z osemdesiatich budov v 18 zdravotníckych zariadeniach po celom Slovensku nemalo šesť budov dostatočný bezbariérový vstup a v dvoch zariadeniach sa telesne postihnutý nemá pre chýbajúci výťah vôbec šancu dostať na poschodie. Išlo o zdravotné stredisko v Pruskom a budovu detskej urológie v Univerzitnej nemocnici v Martine. „Ak sú v nemocnici akékoľvek bariéry, či už pre telesne, alebo zmyslovo postihnutých ľudí, znamená to, že sa nedostanú do ambulancie – potom právo na výber lekára je týmto spôsobom obmedzené,“ dodáva Dubovcová.
Reakciu ministerstiev školstva, zdravotníctva a vnútra na prieskum označila hovorkyňa Fűkőová za „vlažnú“. Tento problém podľa nej akoby nemal „nositeľa“, za bezbariérovosť sa nikto necíti zodpovedný. „Štát by mal určiť orgán, ktorý by bol zodpovedný za to, aby sa verejné budovy postupne zbavovali bariér,“ navrhuje Dubovcová. „Bolo by to tiež vhodné, keby bezbariérovosť bola kritériom pre to, aby školy alebo zdravotnícke zariadenia mohli poskytovať svoje služby,“ uzatvára Fűkőová.