Betliarske nárečie už ochraňuje slovník

Hanbu na gambu, treba tam isť. (Aj keď je hanba, treba tam ísť). Keby túto vetu v Betliari v okrese Rožňava dnes niekto vyslovil, málokto by vedel, o čo ide. Dnes už hovoria spisovne.

31.01.2017 08:00
betliar, ján šomsák, Ľubomír Zatroch, slovník Foto: ,
Niektoré výrazy v slovníku sú nielen poučné, ale aj úsmevné. Tvrdí to autor slovníka Ján Šomšák (vpravo) i starosta Betliara Ľubomír Zatroch.
debata

Nárečovým slovám, vetám a slovným spojeniam, aké používali predkovia, však už budú môcť všetci porozumieť. Vďaka slovníku betliarskeho nárečia, ktorý zostavil betliarsky rodák žijúci v Košiciach, 77-ročný Ľudovít Ján Šomšák. Betliarčanom ponúka zaujímavý pohľad do histórie nárečia ich rodiska.

„V dnešnej dobe sa už v Betliari hovorí spisovne, nie nárečím. Slovník používaný našimi predkami upadá pomaly do zabudnutia, čo je veľká škoda. Už dlho som nosil v hlave myšlienku vytvoriť takýto slovník nárečia ako žriedla bohatstva pre budúce generácie. Aby vedeli, aký jazyk používali pri komunikácii ich predkovia,“ hovorí autor slovníka, ktorý v Betliari nežije už od roku 1956, ale s rodnou obcou má dodnes vrúcny vzťah a rád ju navštevuje.

Šomšák má k písaniu blízko, talent zdedil po svojej mame, ktorá tvorila básne i piesne. Už v roku 2014 vydal monografiu o obci Betliar, za čo mu udelili čestné občianstvo. Bývalý pracovník vo finančnej oblasti i advokát začal uvažovať o slovníku po vyjdení monografie v roku 2014. „Rozprával som sa so staršími obyvateľmi Betliara, hľadal som v archívoch a nájdené výrazy zaznamenával na lístočky. Doma som ich zhromažďoval. Napokon som zozbieral asi 2,5 tisíca rôznych ľudových výrazov a vydal ich knižne,“ spomína Šomšák. Slovník má 127 strán a jeho vydanie v náklade 500 kusov financovala obec Betliar. Jej starosta Ľubomír Zatroch považuje slovník za výnimočné dielo, ktoré zachytáva významnú historickú stopu.

Autor slovníka priznáva, že slová a rôzne ľudové výrazy sa mu nedávali dokopy ľahko. Mnoho písomností zničil v roku 1856 veľký požiar, ktorý zlikvidoval obecný úrad, notárstvo či knižnicu evanjelickej fary s dokumentmi. O to viac oceňuje spoluprácu ľudí, ktorí si staré používané výrazy ešte pamätali. „Slová a vety zo slovníka sa v Betliari používali v období rokov 1850 až 1950. Teda aj za čias posledných majiteľov kaštieľa Andrássyovcov. Tí sa však väčšinou zhovárali po maďarsky, v slovenčine sa prihovárali len dedinskému ľudu,“ podotýka autor slovníka.

Šomšák pripomína aj zaujímavé historické súvislosti a špecifiká súvisiace s používaným nárečím v Betliari. Keďže obec sa nachádza na rozhraní stredného a východného Slovenska a jej nárečie ovplyvňovala stredoslovenčina a aj východoslovenčina, odrazilo sa to v tom, že takmer každá obec v tejto časti Gemera mala svoj unikátny nárečový prejav. „Napríklad už nárečie v susednej Gemerskej Polome, vzdialenej od Betliara len kúsok, bolo odlišné ako u nás. Svoje špecifické nárečie mali aj ďalšie obce a jednotlivé doliny v tomto území,“ vysvetľuje Šomšák. Betliarske nárečie považuje za unikátne, a bolo by veľkou škodou, keby sa naň zabudlo. Vďaka nemu a jeho vzťahu k histórii sa tak nestane.

Autor vzácnym slovníkom s publikačnou činnosťou nekončí. Už teraz pripravuje pokračovanie monografie o obci Betliar, ktorá však bude mať obrazový charakter. Staré fotografie sa mu už hromadia v zásuvke.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Rožňava #Betliar #slovník #nárečie