Koľko naozaj ordinujú lekári?

Ordinačné hodiny rozdelili zdravotníkov. Asociácia nemocníc sa pustila do všeobecných lekárov, vyčíta im, že nedodržiavajú ordinačné hodiny. Teda, že nie sú v ambulanciách toľko, koľko by mali. Navrhuje do zákona zaviesť povinnosť, aby pracovali viac.

, 28.02.2017 07:00
doktor, lekár, pacient, ambulancia, ordinačné... Foto:
Ambulantní lekári by mali podľa Asociácie nemocníc Slovenska povinne poskytovať zdravotnú starostlivosť 33 hodín týždenne, jeden deň v týždni najmenej do 15. hodiny.
debata (286)

Ambulantní lekári oponujú, že o pacientov sa starajú, denne ich ošetria desiatky. Problém je podľa nich ten, že ich je málo. O spore by malo rozhodnúť ministerstvo zdravotníctva.

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko tvrdí, že dnes majú ambulantní lekári ordinačné hodiny len na papieri. „Trváme na tom, aby všeobecní lekári mali zadefinované ordinačné hodiny, ale nie administratívne, ale aby boli v ambulanciách a starali sa o pacientov,“ povedal Petko.

Podľa neho je to dôležité z hľadiska pohotovostí a urgentných príjmov. „Keďže pacienti nevedia nájsť doktora po 13. hodine v ambulancii, tak potom všetci utekajú na pohotovosť. Keď budú lekári tam, kde majú byť, teda v ambulancii, v rámci svojich ordinačných hodín, tým pádom by sa mal výrazne znížiť počet pacientov na LSPP,“ vysvetlil šéf asociácie s tým, že ak to ministerstvo nedá do zákona, tak ho budú pripomienkovať.

Asociácia rezortu navrhla, aby lekári povinne poskytovali zdravotnú starostlivosť 33 hodín týždenne, jeden deň v týždni najmenej do 15. hodiny. Celý ten čas by mali byť fyzicky v ambulanciách prítomní. Petko tvrdí, že minister s ich návrhom súhlasil.

Rezort pre Pravdu neodpovedal, na ktorú stranu sa prikláňa. „O tejto problematike intenzívne komunikuje s odbornou obcou, odborné diskusie stále pokračujú,“ uviedla jeho hovorkyňa Zuzana Eliášová.

Ambulantní lekári sa ohradili proti zavedeniu takejto povinnosti. Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth poukazuje, že denne ošetria 60 až 80 pacientov, počas chrípkových epidémií aj viac, a tvrdenie šéfa asociácie nemocníc, že doktori nie sú vo svojich ambulanciách, považuje za nepravdu. „Lekári primárnej starostlivosti musia mať ordinačné hodiny v plnom rozsahu, niektorí sa snažia vyhovieť pacientom tým, že ordinujú aj popoludní,“ reagoval Šóth, ktorý nerozumie, z čoho Petko vychádza.

Ordinačné hodiny podľa Šótha v slovenskej legislatíve nie sú definované a neznamenajú len čas, keď sa lekár venuje len svojim pacientom priamo vo svojej ambulancii, ale sú to aj ošetrenia v domácnostiach, návštevy chorých a potom čoraz viac narastajúca administratívna záťaž. „Ordinačné hodiny už dnes máme 42,5 hodiny týždenne, väčšina našich lekárov je natoľko preťažených, že počas dňa nemajú čas ísť ani na toaletu, nieto sa ešte najesť,“ dodal.

Denník Pravda prezrel asi dvadsiatku rozpisov náhodne vybraných ordinačných hodín, ktoré majú lekári uvedené na internetových stránkach. Podľa nich väčšinou ordinujú od 7. hodiny do 11.30 či 12.00, do 15.30 majú vypísané administratívu a návštevy. Niektorí pracujú aj v popoludňajších hodinách.

„Po jednej hodine už málokde nájdete lekára, sú ale, samozrejme, výnimky, ale väčšinou sú ambulancie prázdne,“ hovorí za pacientov Jozef Borovka, prezident Zväzu diabetikov Slovenska. Neverí tvrdeniam, že lekári popoludní robia administratívu. Ak by sa mali zvýšiť počty hodín, počas ktorých by mal byť lekár v ambulancii, bol by za.

Terézia Hurbaničová z pacientskej organizácie Spoločnosť psoriatikov a atopikov tvrdí, že ľudia sú už apatickí a už sa ani nesťažujú. „Musíme sa prispôsobiť podmienkam, aké si povedia lekári,“ poznamenala.

Viaceré župy evidujú sťažnosti od pacientov na to, že lekári ordinačný čas nedodržiavajú. Košický kraj dostal vlani sedem takýchto podaní, z toho tri vyhodnotil ako opodstatnené. V rámci tejto štatistiky však nerozlišuje medzi všeobecnými a špecializovanými ambulanciami.

„Všeobecní lekári pre dospelých a pre deti si niekedy vytvárajú vlastný harmonogram, ktorý nie je často v súlade s ordinačnými hodinami schválenými a potvrdenými samosprávnym krajom,“ potvrdila Veronika Beňadiková, tlačová tajomníčka Bratislavského samosprávneho kraja. V minulom roku dostali v tejto súvislosti od pacientov 13 sťažností, z toho sedem bolo na všeobecných lekárov.

„Ak by lekári dodržiavali tých 30 hodín poctivo na ordinovanie, nebolo by potrebné zvyšovať počty ordinačných hodín. To si ale musia vstúpiť do svedomia sami lekári, nie, aby nad nimi stále stál niekto s bičom,“ myslí si hlavný lekár Prešovského samosprávneho kraja Július Zbyňovský. Vysvetlil, že ordinačné hodiny si určuje lekár sám, kraj ich odsúhlasí, ale nemôže mu ich nariadiť alebo určovať.

„Ak pacient príde do ambulancie o pol druhej alebo pol tretej, lekára tam už nemusí nájsť. Mala by tam byť sestrička. Ordinačné hodiny sa preto z tohto titulu veľmi ťažko kontrolujú,“ pripomenul Zbyňovský. Podľa neho majú v regióne tisícky ambulancií a kraj nemá personál na to, aby mohol skontrolovať každú.

Prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara upozorňuje, že na Slovensku nemáme problém s tým, že by sa všeobecní lekári v ambulanciách ulievali, ale s ich nedostatkom. „Odhadovaný deficit už dnes je približne 500 všeobecných lekárov a po ukončení praxe tých, ktorí sú starší ako 60 rokov, to môže byť onedlho aj 1¤300,“ vyrátal Makara. Čakacie doby v čakárňach sa podľa neho môžu skrátiť len vtedy, keď bude doktorov viac, a nie keď im nariadime viac pracovať. „Namiesto zlepšovania podmienok sa má ešte pritvrdiť? Potom sa o desať rokov nečudujme, že do takto nastaveného systému nevstúpi žiaden nový všeobecný lekár. Stane sa realitou, že nie všetky oblasti budú pokryté sieťou všeobecných lekárov,“ mieni. Podčiarkol, že už dnes majú niektoré regióny oči pre plač, keď im vypadne lekár zo siete a nevedia nájsť náhradu. Odhadol, že pri priemernom počte 1¤800 pacientov na ambulanciu tak nemusí nájsť v blízkej budúcnosti svojho všeobecného lekára viac ako dva milióny občanov.

Zdravotné poisťovne si myslia, že predĺženie ordinačných hodín by bolo pre pacientov prínosom. Hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová skonštatovala, že veľa by to nestálo.

„Zdravotná poisťovňa všeobecným lekárom hradí kapitačnú platbu a nad rámec kapitácie najmä preventívne výkony,“ uviedla k financovaniu Balážová. Kapitácia znamená pravidelnú mesačnú platbu podľa počtu poistencov, ktorých má lekár zazmluvnených. Dostane ju bez ohľadu na to, či pacienta ošetrí, alebo nie. Tá je necelé tri eurá na jedného poistenca mesačne.

Aj súkromná poisťovňa Dôvera podporuje rozšírenie ordinačných hodín. „A to aj v prípade, že by to znamenalo zvýšenie nákladov na zdravotnú starostlivosť,“ dodal jej PR manažér Matej Štepianský.

© Autorské práva vyhradené

286 debata chyba
Viac na túto tému: #lekári #doktori #ordinačné hodiny #Asociácia nemocníc Slovenska
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy