Rakúska vláda chce platiť nižšie rodinné prídavky na deti, ktoré nežijú v Rakúsku. Toto obmedzenie sa výrazne dotkne predovšetkým zamestnancov zo Slovenska, z Poľska, Maďarska či Rumunska. Podľa údajov nášho Štatistického úradu v Rakúsku pracuje asi 50-tisíc Slovákov, koľkí z nich poberajú prídavky na deti, nie je známe.
„Chceme ukončiť tento nezmysel, vyplácať rodinné prídavky v plnej výške deťom, ktoré nikdy nežili v Rakúsku,“ vyhlásil rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz. Vyjadril sa, že rakúsky pracovný trh je zahltený ľuďmi z východoeurópskych štátov a Rakúsko považuje za nespravodlivé vyplácať takéto sumy, keď životné náklady v týchto krajinách sú podstatne nižšie.
Európska komisia má výhrady
Zuzana Gabrižová z portálu EurActiv sa domnieva, že Pandorinu skrinku tejto témy otvorila Veľká Británia. Jeden z bodov, ktorý chcel bývalý premiér David Cameron a ktorý sa mu v konečnom dôsledku s EÚ aj podarilo vyjednať, bolo obmedzenie týchto benefitov. „To je moment, kde aj iné krajiny v rámci rokovaní, ktoré tam prebiehali, začali špekulovať, či by toto nebola vhodná chvíľa alebo zámienka urobiť to plošne, respektíve, že by sa to mohlo týkať aj iných krajín, ktoré majú politicky problém,“ mieni Gabrižová. Ak by takéto niečo malo prejsť, tak predpokladá, že to bude predmetom právneho spochybnenia z hľadiska princípov, na ktoré sa Európska komisia odvoláva. „Určite bude mať snahu to riešiť skôr, aby to nedospelo až tak ďaleko,“ doplnila Gabrižová.
Európska komisia už má k plánovanej rakúskej zmene výhrady. Hej hovorca Johannes Bark v stanovisku pre ORF takýto model odmietol a tvrdil, že nie je v súlade s európskym právom. Na stanovisko k tejto veci sa pýtal Európskej komisie aj denník Pravda. Sara Soumillion z komunikačného odboru vo svojej odpovedi pripomenula, že vzali na vedomie plán rakúskej vlády na indexovanie prídavkov na deti. V zásade však nekomentujú prípravu návrhov a posudzujú veci, až keď zákon vznikne.
Zdôraznila však, že voľný pohyb pracovníkov je nevyhnutnou a neoddeliteľnou súčasťou vnútorného trhu. „Ak budete platiť rovnaké príspevky do systému ako pracovník, tiež by ste mali získať rovnaké výhody bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo to, kde žijú vaše deti,“ konštatovala Soumillion. Okrem toho podľa nej menej ako jedno percento z prídavkov na deti v EÚ je venované deťom, ktoré majú bydlisko v inom členskom štáte, než v ktorom ich rodičia pracujú.
Opatrovateľky sú špecifická skupina
Marcela zo stredného Slovenska pracuje v Rakúsku na trvalý pracovný pomer ako zdravotná sestra už štvrtý rok. Prídavky dostáva na dve deti. Na Slovensku má na každé po 20 eur a Rakúšania jej doplácajú rozdiel, konkrétne vyše 330 eur na obe deti. „Samozrejme, nie som tým nadšená, ale zostávam v Rakúsku pracovať aj naďalej. Horšie to podľa mňa majú tí, ktorí pracujú na živnosť, lebo nezarobia toľko. Ja mám aj trinásty aj štrnásty plat, keďže som na trvalý pomer, takže zarábam oveľa viac ako živnostníčky, stačí mi aj môj plat. Stále je to pre mňa výhodnejšie ako sa vrátiť späť na Slovensko,“ reagovala na plány rakúskej vlády zdravotná sestra.
Jej slová potvrdzuje aj Elena Gürtnerová zo sprostredkovateľskej agentúry AIW, ktorá zabezpečuje prácu opatrovateľkám tvoriacim v Rakúsku veľkú časť slovenských zamestnancov. „Opatrovatelia sú živnostníci a predstavujú úplne špecifickú skupinu, keďže prichádzajú na dvojtýždňový turnus a zase na dva týždne odchádzajú späť na Slovensko. Je to v Rakúsku takzvané nenahraditeľné povolanie, lebo priamo Rakúšania túto prácu nezvyknú robiť. Preto, ak by sa malo niečo diať, tak sa budeme snažiť pre opatrovateľov dosiahnuť nejakú výnimku, pretože sú špecifickou skupinou,“ poznamenala Gürtnerová.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Tschüss/ Zbohom.
Agentúra robila medzi slovenskými opatrovateľmi prieskum, v ktorom však počítala s horšou alternatívou, teda, že by príspevky úplne zrušili. Z neho vyplynulo, že až 80 percent z nich poberá rodinné prídavky z Rakúska, a to priemerne na jedno až dve deti. 56 percent sú samoživiteľky. V prípade, že by im prídavky zobrali úplne, tak by sa 41 percent zachovalo tak, že by síce pracovali ďalej, ale žiadali by si viac peňazí, 39 až 40 percent sa vyjadrilo tak, že by s prácou skončili, lebo finančné pokrytie by pre nich stratilo význam.
Prídavky po novom
Po novom by sa mali prídavky v Rakúsku určovať podľa úrovne cien, teda indexu kúpnej sily obyvateľstva krajiny, v ktorej dieťa býva. Rakúske ministerstvo pre rodinné záležitosti si od zmeny sľubuje úspory vo výške celkovo 100 miliónov eur. V roku 2015 bolo vyplatených 249 miliónov pre 122-tisíc detí zo zahraničia. V súčasnosti sa dávky odvíjajú podľa veku dieťaťa a pohybujú sa medzi 112 eurami v kategórii od narodenia do 162 eur od 19 rokov. Priemerne je to asi 150 eur. Na dieťa a mesiac sa zníži príspevok pre deti zo Slovenska zo súčasných priemerne 150 eur na 95 eur.
„Každé dieťa by malo mať rovnakú hodnotu. Ale 150 eur má v Rakúsku oveľa menšiu hodnotu ako napríklad v Rumunsku. Indexácia rodinných prídavkov zaisťuje väčšiu spravodlivosti a vedie rodičovský príspevok späť k tomu, na čo bol určený, teda podporu výdavkov na deti,“ konštatovala rakúska ministerka pre záležitosti rodiny Sophie Karmasin. Ako dodala, v Rumunsku je táto suma už malým dôchodkom a na dve deti malým platom, čo považuje za neférové.
Podľa sociológa Miloslava Bahnu škrty v dávkach trochu znížia atraktivitu zamestnania v Rakúsku, najmä čo sa týka opatrovania. Buď budú mať podľa neho Rakúšania väčší problém niekoho nájsť alebo budú musieť priplatiť zamestnávatelia. Celkovo však očakáva pokles boomu opatrovania u našich susedov. „Predsa len situácia na pracovnom trhu sa u nás zlepšuje rýchlejšie než peniaze, z ktorých sú opatrovateľky v Rakúsku financované, takže predpokladám, že ďalší nárast by už nemal byť. Naopak by som očakával, že už to pôjde dole. Už to dosiahlo vrchol,“ domnieva sa Bahna.
Podobné úvahy ako v Rakúsku sa objavujú tiež v Nemecku. „Začína sa diskutovať, ako nastaviť sociálne systémy s ohľadom na prisťahovalectvo,“ povedal nemecký minister zahraničia Sigmar Gabriel. Tvrdí, že v ich krajine tieto peniaze zneužívajú najmä prevádzači a obchodníci s ľuďmi. Nemecko chce podľa neho hľadať riešenia na celoeurópskej úrovni.